Prihlásenie

  • andreatour
  • aquatherm
  • bartfay2
  • bdmgroup
  • berndorf
  • blichar
  • broart
  • chata_kolarova
  • coop
  • daro
  • deltacom
  • drevan
  • drevina
  • duoados
  • duzina
  • expodom
  • feldhost
  • fuchs
  • gentruck
  • gtpower
  • hermes
  • impa
  • jawa
  • kgelektrik
  • masiar_dvor
  • mbien
  • mitas
  • nfa_group
  • parkettman
  • skf
  • sostrucks
  • sportpub
  • steiger
  • tubapack
  • tubex
  • vsemvs

Jaroslav Danko by mal 53 rokov

Plochá dráha pozná mnoho zaujímavých príbehov ľudí, ktorí jej dali prakticky všetko. S odhodlaním prekonávali prekážky, aby sa mohli venovať svojej srdcovej záležitosti, ktorou bol tento adrenalínový a v minulosti čierny šport. Jedným z nich bol aj Jaroslav Danko, plochodrážnik, ktorý by sa 15. januára 2011 dožil 53 rokov, keby...

Jaroslav Danko bol pre plochú dráhu zapálený odmalička. Na žarnovický štadión to nebolo pre neho nikdy ďaleko. Už ako chlapec chodil pomáhať žarnovickým plochodrážnikom a zvlášť Jozefovi Zimmermannovi, ktorému začal robiť mechanika. Ako to však bolo ďalej, nechajme hovoriť jeho syna Jaroslava Danka mladšieho: „Otec chcel byť plochodrážnikom odmalička. Chodil na štadión, kde pomáhal Zimmermannovi. Samozrejme o tom nesmela vedieť jeho mama. Tá ho totiž prihlásila do hudobnej školy na husle. Otec namiesto školy však tajne chodil na pionieri na štadión. Stará mama nič netušila a platila mu školu. Otec sa postupne dostal aj k tomu, že sa občas zviezol na plochodrážnej motorke, k čomu ho nahovoril pán Maruška a pomáhal mu aj Jano Daniel. Samozrejme o všetkom všetci mlčali pred jeho mamou, ktorá vtedy robila námestníčku na Preglejke. Keď sa mu niekedy podarilo padnúť, doma sa vyhovoril, že padol na pionieri. Takto išlo niekoľko mesiacov, pokým neprišlo rodičovské združenie na hudobnej škole. Tu sa stará mama všetko dozvedela. Dozvedela sa, že jej Jaro namiesto toho, aby parkoval pioniera pred školou, nedošiel na ňom ďalej ako po štadión. Doma bol z toho samozrejme prúser. Či bola bitka, to mi otec a ani starká už neprezradili.“ Aj napriek tomu sa však mladému chlapcovi podarilo splniť si sen a začal jazdiť. „Pre otca to bol druhý život. Viedol si celý čas zošit, kde si všetko zapisoval o každom tréningu, pretekoch, nastaveniach, ale aj pádoch, či súperoch, ktorých porazil, či ktorí porazili jeho.“

Už prakticky od svojich začiatkov sa zaradil medzi opory žarnovického ligového tímu z pozície juniora, keď neraz končil preteky s plným bodovým ziskom. Výhodou mladého pretekára bola aj skutočnosť, že ho zobrali na vojnu do RH Praha, kde mohol pokračovať vo svojej kariére. V Prahe si dokonca vyskúšal aj ľady. Po návrate z vojenčiny pokračoval vo farbách Preglejky Žarnovica a v roku 1980 zaznamenal svoj najväčší úspech, keď sa mu podarilo vyhrať domáci šampionát a stať sa majstrom Slovenska s jednobodovým rozdielom pred Zdenom Vaculíkom.

O tom, že dával do plochej dráhy všetko, svedčí aj udalosť z roku 1978. „Otec si vtedy zlomil nohu a mal ju celú v sadre. Aj tak však robil napríklad šoféra Dušanovi Morávekovi, ktorý sa neskôr stal mojim krstným otcom,“ opísal udalosť syn Jaro. Jaroslav Danko bol pevnejšej postavy, čím sa dá dodnes ľahko odlíšiť od iných pretekárov na starých čiernobielych fotkách, kde všetci vyzerajú rovnako. „Otec si sám robil motorky. On bol totiž ťažší než ostatní a preto nemohol jazdiť na takých motoroch ako Vaculík, Morávek a iní.“ A ako to vyzeralo doma u Dankov? „Bývali sme v plochodrážnej bytovke. Okrem nás tu totiž býval aj Zdeno Vaculík, Dušan Morávek a Ján Danihel. Takisto často nás navštevovali plochodrážnici a mnohokrát u nás aj prespávali niektorí Česi, napríklad aj Jedek. Otec doma veľa rozprával o plochej dráhe a to aj potom čo skončil s jazdením.“

Plochodrážnici končia s aktívnou kariérou z mnohých dôvodov. Dnes sú nimi najmä financie, či zranenia. Podobný dôvod stál pri konci kariéry aj u Jaroslava Danka. „Otec dostal zle spravený motor. Ten mu počas jednej jazdy spálil kombinézu a popálil celú nohu, kvôli čomu bol na maródke celý rok.“ To bolo v roku 1984. Pre rok 1985 sa už na dráhe neobjavil. Aj napriek tomu ani potom nechýbal na štadióne aj keď už len v úlohe diváka. Na konci roka 2002 však prešla Žarnovicou smutná správa o smrti vtedy 46-ročného Jaroslava Danka. „Otec tri roky predtým odpadol v robote. V nemocnici mu zistili hustú krv. Potom mal mozgovú príhodu a sčasti ochrnul. Postupne sa z toho dostával, ale vypadla mu pamäť. Museli sme ho všetko učiť odznova. Písať, čítať, šoférovať...všetko. Keď to už bolo lepšie, náhle dostal infarkt a v tichosti 10. decembra 2002 ráno 5:25 zomrel,“ zakončil rozprávanie o svojom otcovi, Jaro Danko mladší.

 

Zľava Vladimír Ceglédy, Jaroslav Danko a Peter Gábriš na Majstrovstvách Slovenska 9.5.1977

Jaroslav Danko s číslom tri na fotke žarnovického plochodrážneho družstva z roku 1977

KALENDÁR

pon uto str štv pia sob ned
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29

YOUTUBE KANÁL

AKTUÁLNE POČASIE

 

MEDIÁLNI PARTNERI