Žarnovica

História žarnovickej plochej dráhy

Žarnovica a plochá dráha k sebe patria už dlhé desaťročia. Tradícia organizovania pretekov na žarnovickej plochej dráhe je najdlhšia spomedzi všetkých motoristických športov na Slovensku. V posledných rokoch sa jej opäť dostáva väčšej pozornosti, veď pravidelné preteky, domáci pretekári, tréningy a rôzne akcie, do toho výkony Martina Vaculíka, za nejakú tú zmienku určite stoja.

70-ročná svieža pani

História tohto športu sa v malom mestečku na Pohroní začala písať v roku 1953. Odvtedy tu bolo zorganizovaných 326 pretekov rôzneho významu, medzi nimi aj 35 pretekov majstrovstiev sveta, či Európy. Práve Žarnovica bola v roku 1994 svedkom historicky prvých pretekov majstrovstiev sveta v motocyklovom športe v samostatnom Slovensku. Za toto dlhé obdobie tu štartovali pretekári prakticky z celého sveta od Nového Zélandu, Austrálie, cez USA, Veľkú Britániu, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Lotyšsko, Nemecko, Rakúsko, Ukrajinu po najvzdialenejšie kúty Ruska. Takmer 1300 pretekárov zo štyroch desiatok krajín malo tú možnosť vyskúšať si žarnovickú dráhu počas pretekov. Nechýbali medzi nimi majstri sveta, Európy, národní šampióni, ale ani začínajúci jazdci, ktorí zbierali skúsenosti. Plochá dráha v Žarnovici zažila obdobia slávy, ale aj úpadku. Momentálne by sa o nej dalo povedať, že ide síce o 70-ročnú pani, no vo veľmi dobrej kondícii.

Nebyť nadšencov, nie je plochá dráha

Predtým ako v auguste 1953 prvýkrát zavrčali plochodrážne špeciály na žarnovickom ovále, bolo ho potrebné vybudovať. A to dokázali nadšenci na mieste, kde predtým boli močariny, ktoré v zime slúžili aj ako klzisko. Ich odvodnenie a vysušenie a následná úprava ťažkou technikou, neboli síce prechádzkou ružovou záhradou, no priniesli dvojnásobný efekt. Okrem plochodrážneho oválu v jeho vnútri vzniklo aj futbalové ihrisko. Prvým podujatím bola 1.Pohronská plochá dráha o Striebornú prilbu SNP, ktorú zorganizovali 29. a 30. augusta nadšenci združení okolo Františka Majba, Bohuslava Dvořáka, Jozefa Bohunku, či Viliama Gregora. Dráha v tom období dostala škvárový povrch a dĺžku 427 metrov. Medzi ňou a futbalovým ihriskom bola ešte ľahkoatletická dráha. Ešte v tom istom roku sa konala akcia pod názvom Inštruktáž a výcvik jazdcov, ktorej sa zúčastnilo 35 záujemcov z okolia, ale aj z Brna a Prahy. Bola to prvá snaha o výchovu vlastných pretekárov. Činnosť sa v ďalších rokoch sústredila nielen na organizáciu Striebornej prilby SNP, ale aj ďalších pretekov. V roku 1956 sa toto podujatie stalo súčasťou jedného z finálových kôl Majstrovstiev  Československa. Hrdinami toho obdobia boli českí pretekári ako Hugo Rosák, Miloslav Špinka, František Volavý, Jan Lucák, Rudolf Havelka a ďalší.

Medzinárodne a rekordne

Významným medzníkom v histórii sa stal rok 1957. Okrem tradičnej Striebornej prilby SNP sa Žarnovica zaradila medzi organizátorov medzinárodných pretekov. Konkrétne 5. mája 1957 sem zavítali jazdci z Dánska, Maďarska, Poľska, Rakúska, Švédska a domáceho Československa. Víťazstvo Dána Forsberga sledovalo 20 000 fanúšikov, čo je rekord na žarnovickej plochej dráhe. Podobné preteky boli organizované aj v rokoch 1958, 1962 a 1963. A práve rok 1958 takmer ukončil sľubne sa rozvíjajúcu činnosť žarnovickej plochej dráhy. Počas Medzinárodných pretekov, ktoré vyhral Fín Antti Pajari a sledovalo ich okolo 18 000 divákov, sa časť z nich, ale aj z pretekárov, nakazila týfovou epidémiou, keď v horúčavách pili vodu z neďalekej studne. Našťastie to znamenalo „iba“ tri roky bez plochej dráhy a motory poháňané metylalkoholom sa mohli v Žarnovici rozozvučať opäť v roku 1962. V tom roku sa do Žarnovice z Banskej Bystrice dostáva aj organizácia Zlatej prilby SNP, ktorá pretrváva dodnes.

S vlastným ligovým tímom

Významným impulzom pre žarnovickú plochú dráhu sa stáva rok 1967 a presťahovanie Športového výcvikového strediska pre Stredoslovenský kraj z Banskej Bystrice do Žarnovice. Tak vzniká žarnovický ligový tím, na ktorého počiatku stáli najmä jazdci z Banskej Bystrice a Zvolena Ivan Dedina, Vojtech Mihálik, Pavol Krč doplnení prvými žarnovickými plochodrážnikmi Jaroslavom Považanom, Vojtechom Bartfayom a Vladimírom Ceglédym. V tom čase preberá starostlivosť o mančaft Ľudovít Bartfay starší a po ňom Emil Messerschmidt. Prvým meraním si síl Žarnovice bolo 21. mája 1967 stretnutie s Bratislavou, ktoré domáce mužstvo prehralo tesne 52:53. S nárastom počtu domácich plochodrážnikov, dochádza v roku 1969 k obnoveniu Majstrovstiev Slovenska, ktoré s krátkymi prestávkami a jednou dlhou, trvajú dodnes.

Domáci plochodrážnici

Ďalším významným medzníkom bol rok 1970. Na štadióne sa prvýkrát objavili televízne kamery, ktoré 3. mája nasnímali stretnutie Československa s mladými reprezentantmi Anglicka. Vyhrali domáci v pomere 64:44. Začiatok 70-tych rokov prináša aj výraznú obmenu v radoch pretekárov reprezentujúcich Žarnovicu. K slovu sa dostávajú mená, ktoré sa na dlhé desaťročia výrazne zapísali do dejín tohto športu v Žarnovici. Ján Daniel, pretekár a tréner, ktorý prakticky dodnes pôsobí v tejto pozícii a Ján Danihel, pretekár, organizátor a v súčasnosti enviromentálny komisár, sa dokázali najprv presadzovať aj v silnej konkurencii jazdcov v rámci celého Československa, aby po ukončení aktívnych kariér ostali verní žarnovickej plochej dráhe dodnes. Treba samozrejme pri tom spomenúť ešte jazdcov ako Ľudovít Bartfay (majster SR 1969), Karol Vallner, Jozef Zimmermann, Milan Černek, Jozef Lacko a ďalší.

Pod patronátom Preglejky

Na dlhé roky poznačili našu plochú dráhu aj zmeny v roku 1975. Vtedy bola znovu založená ZO Zväzarmu pod patronátom národného podniku Preglejka. Na čelo sa postavil Ing. Milan Šovčík a nová generácia organizátorov začala s mnohými rekonštrukciami, či už dráhy, mantinelov, ale aj s výstavbou a prerábaním tribún, moderného depa a ďalších súčastí žarnovickej plochej dráhy, z ktorých väčšina slúži dodnes. Žarnovica začala v československej lige vystupovať pod názvom Preglejka Žarnovica a na dlhé roky sa tak zapísala do sŕdc fanúšikov.

Preteky majstrovstiev sveta a Európy

Rok 1979 je po vzniku žarnovickej plochej dráhy asi najdôležitejším v jej dejinách. Zisk licencie Svetovej motocyklovej federácie (FIM), ktorému predchádzala najväčšia rekonštrukcia dráhy (jej skrátenie na 400 metrov a nový dolomitový povrch) a ďalších jej súčastí, znamenal, že Žarnovica sa zaradila medzi organizátorov pretekov Majstrovstiev sveta a neskôr aj Európy. Od roku 1979 bolo takýchto podujatí zorganizovaných už 35, čím sa radí medzi najvýznamnejších organizátorov motoristických podujatí na Slovensku, ale aj v Strednej Európe.

Extraliga

Snaha žarnovického tímu v ligových bojoch vyvrcholila v roku 1984, kedy sa prebojoval do Extraligy a stal sa súčasťou štvorice najlepších tímov v celom Československu. To už ale sú 80-te roky a jazdecká základňa formovaná okolo Zdena Vaculíka, Pavla Tonhauzera, Dušana Moráveka, Jaroslava Danka, Lubomíra Jedeka, Vladimíra Tomku, Pavla Kaliaka, Jozefa Belicu a nádejných juniorov bratov Forgáčovcov. Paradoxne v tomto období najväčších žarnovických úspechov, končí svoju činnosť klub zo Zohora a Žarnovica ostáva jedinou plochou dráhou na Slovensku.

Kríza a hrozba zániku

Počiatok 90-tych rokov prináša krízu do tohto športu v Žarnovici. Po ukončení kariér väčšiny vyššie spomenutých pretekárov, ich miesta mali zaplniť už spomínaní Forgáčovci, Vladimír Višváder, Ján Mesiarik, Jaroslav Ceglédy, Ladislav Eliáš, Jozef Tomka, či Anton Blusk. Nestalo sa tak, najmä pre zranenia, či ponechania si niektorých z nich v českých kluboch, kde najprv jazdili počas povinnej vojenskej služby. Žarnovický ligový tím na dlhé roky končí svoju činnosť v roku 1991. Odvtedy prakticky až do roku 2011 sa klub venoval iba organizácii pretekov na žarnovickej plochej dráhe, ktorých počet sa pohyboval od jediných (1993, 1999, 2010) až do štyroch (2006), ale väčšinou to boli dve podujatia v roku. Nebyť snahy osamoteného Jána Daniela o výchovu pretekárov a Zdena Vaculíka, ktorý vychoval „šperk“ slovenskej plochej dráhy v podobe svojho syna Martina, jazdili by v tomto období so slovenskou licenciou iba českí pretekári.

Za obdobie rokov 1953 až 2010 bolo zorganizovaných 232 plochodrážnych pretekov rôzneho významu, z toho 17 pretekov Majstrovstiev sveta, či Európy.

Nový impulz

Silným impulzom, ktorý prakticky vrátil žarnovickú plochú dráhu do jej najslávnejších 80-tych rokov, bol vznik Speedway Clubu Žarnovica. Nespokojnosť s dovtedajším vedením plochej dráhy vyústila na prelome rokov 2010 a 2011 do vzniku už spomínaného Speedway Clubu. Mladý tím približne 70-tich ľudí združený okolo Mgr. Martina Búriho a Ing. Jakuba Zliechovca vystužil skúsený Ján Daniel a vďaka veľkej podpore zo strany vedenia mesta Žarnovica, sponzorov a najmä fanúšikov, začal prakticky od nuly so svojou činnosťou. Rozbehol pravidelný plochodrážny život, v rozpätí doterajších trinástich sezón zorganizoval 82 pretekov, z toho 17 pretekov Majstrovstiev sveta a Európy. Vychoval jazdcov-reprezentantov ako Patrik Búri, Adam Čarada , Michal Tomka, Ján Mihálik, Jakub Valkovič, David Pacalaj, Michal Danko, Rastislav Cíferský, Juraj Šuška pričom v rámci Speedway Academy pokračuje v tejto náročnej činnosti dodnes. Starostlivosť o dráhu sa prejavila aj zakúpením nafukovacích mantinelov, výmenou drevených mantinelov a ich pretekmi áut poničenej konštrukcie, rekonštrukciou odvodnenia dráhy a niekoľkonásobným navezením nového materiálu a mnohými ďalšími opravami a vylepšeniami, ktoré každoročne brigádnicky vykonávajú desiatky členov klubu. Pravidelné tréningy a preteky, zabezpečovanie slovenskej reprezentácie a zapájanie sa do viacerých ligových súťaží súčasne, prinášajú ovocie v podobe úspechov našich mladých pretekárov. Mnohé propagačné akcie priťahujú na štadión stále viac fanúšikov a žarnovická plochá dráha robí dobré meno malému mestečku.

Najmä vďaka tejto činnosti stúpol počet pretekov na žarnovickej plochej dráhe a od roku 1953 ich bolo zorganizovaných 326, z toho 35 pretekov Majstrovstiev sveta, či Európy.

Víťazi žarnovických MS a ME

Zlatá prilba SNP