Keď v Žarnovici padali rekordy dráhy – 1983

Po troch sezónach, kedy bola Žarnovica svedkom troch predkôl MS jednotlivcov, prišiel rok bez takýchto pretekov. Rok 1982 samozrejme priniesol za plné priehrštie iných podujatí a tradičnú Zlatú prilbu, no zároveň bol aj rokom príprav na jubileum – 30 rokov žarnovickej plochej dráhy. A práve v rámci týchto osláv zorganizoval AMK Zväzarm Preglejka Žarnovica v sezóne 1983 semifinále Majstrovstiev Európy juniorov. Tým zároveň bola odštartovaná na dlhé roky žarnovická rekordná šnúra – šiestich rokov bez prerušenia s pretekmi majstrovstiev sveta, či Európy.

Rok 1983 bol pre žarnovickú plochú dráhu nielen jubilejným, ale aj mimoriadne náročným. Žarnovický ligový tím síce vyhral 1.ligu, no nemohol absolvovať kvalifikáciu o Extraligu pre nedostatok pretekárov. Dnes, keď si často idealizujeme minulé desaťročia, to vyznie dosť neskutočne spojené aj s faktom, že slovenská plochá dráha prežívala krízu. 7 žarnovických plochodrážnikov malo k dispozícii iba 11 motocyklov, z ktorých si klub mohol dovoliť repasovať iba 6. Horšie na tom bol Zohor, kde mali iba 4 motorky, ktoré síce dali zrepasovať, no nezaplatili za ne. Ako hovorí vtedajšia koncoročná správa plochodrážnej komisie, v Zohore hrozil zánik tohto športu a v Žarnovici to zvládali len s vypätím všetkých síl. Našťastie však potom prišli o niečo lepšie roky pre žarnovickú plochú dráhu, ktorá však po roku 1985 ostala jedinou na Slovensku.

V tejto situácii bolo jasné, že semifinále ME juniorov bude síce kvalitným podujatím s možnosťou ukázania sa organizačných schopností Žarnovičanov, no zároveň sa na pretekoch nepredstaví žiadny žarnovický junior (v tom roku boli iba dvaja, no ani jeden nepatril do československej juniorskej špičky). Aj napriek tomu 3. júla videlo 8 000 divákov skvelé preteky.

Veľký záujem lokálnych a regionálnych médií, ktoré pravidelne informovali o blížiacom sa významnom plochodrážnom podujatí a snaha Ing. Jozefa Treščáka a Jána Beňušku priniesli ovocie. Nechýbali ani početné fotografie Ladislava Osvalda odosielané k článkom, ktoré sa však vo väčšine z redakcií už nevrátili a tak dodnes môžu potešiť iba plochodrážnych historikov v menšej kvalite ako obrazový materiál pri článkoch.

V predvečer podujatia prijal účastníkov a hostí Ing. Milan Šovčík na mestskom národnom výbore v obradnej sieni a potom pokračovalo pohostenie spoločenskom dome na Preglejke. A že nešlo len o „nejakých“ pretekárov, svedčil aj fakt, že do Žarnovice si najprv museli vybojovať účasť cez dve kvalifikačné kolá. Z fínskeho Tampere a nemeckého Landshutu postúpili vždy siedmi najlepší a zostávajúce dve miesta obsadili nasadení československí reprezentanti Lubomír Jedek a Roman Matoušek.

Obsadenie pretekov bolo vskutku kvalitné. Aj fanúšikovia v socialistickom Československu mohli vidieť pretekárov, ktorí sa tomuto športu venovali profesionálne. Ono profesionáli boli v tom čase aj „naši“, no papier zniesol kadečo. Dokonca aj to, že preteky sa konajú na počesť Svetového zhromaždenia za mier a život proti jadrovej vojne.

Z avizovaných kvalifikovaných pretekárov sa nakoniec do Žarnovice nedostavili traja Švédi a jeden Dán, ktorých však nahradili ich krajania. Jury pretekov musela vydať špeciálne povolenie na štart Švéda Tony Olssona, ktorý síce vlastnil licenciu pretekára, no podľa v Československu platnej legislatívy, musel mať aj vodičské oprávnenie, ktoré ešte nemal. Kvôli autonehode meškal aj Nemec Klaus Klausch, ale do pretekov bol pripustený.

Preteky sa začali vo veľkom štýle. Už v prvej jazde padol rekord dráhy, ktorý na jar toho istého roku utvoril Jiří Štancl. Ten pôvodný bol 1:14,4 min. a zlepšený bol o takmer poldruha sekundy na 1.13,0. Nakoniec každá tretia jazda bola rýchlejšia ako dovtedajší rekord! Celé preteky ovládla anglická trojica. Z víťazstva sa tešil Peter Carr, ktorého o bodový komplet obral iba Dán Jorgensen. Carr, majster Veľkej Británie juniorov 1982, okrem toho, že zvíťazil, utvoril aj spomínaný rekord dráhy z prvej jazdy, ktorý potom vydržal až do ďalšieho semifinále ME juniorov 1987.

Druhé miesto obsadil Neil Evitts, ktorý sa v nasledujúcich rokoch stal stálicou v anglickej reprezentácii a v roku 1986 vybojoval ôsme miesto v MS jednotlivcov a bronz v MS družstiev. Tretie miesto vybojoval až po dodatkovej jazde troch jednásťbodových Marvyn Cox. Tento pretekár to nakoniec dotiahol na bronz vo finále ME juniorov a o rok na to vybojoval dokonca titul majstra Európy v tejto kategórii. Okrem toho v neskoršom období jazdil s nemeckou licenciou a stal sa majstrom Nemecka 1993 a 1995. V roku 1994 bol šiesty najlepší pretekár sveta a v roku 1996 štartoval aj v Grand Prix. Po ťažkom zranení skončil s pretekaním a stal sa jedným z popredných tunerov motorov.

Zo štvrtého miesta postúpil do finále Dán John Jorgensen, ďalší z neskorších účastníkov GP. Piaty skončil Novozélanďan David Bargh, neskorší štvornásobný šampión svojej krajiny. O posledné dve postupové miesta sa zviedla veľká bitka až do posledných jázd. Rozhodol ju víťazstvom pre seba Austrálčan Steve Baker, ktorý postúpil do finále na poslednú chvíľu netušiac, že práve on sa stane európskym šampiónom pre rok 1983. Posledné postupové miesto obsadilo veľké prekvapenie pretekov Nemec Heinz Huber, pre ktorého bol úspech už len postup do žarnovického semifinále, nie to finále. Vybojoval si ho aj na úkor postavou maličkého Dána, Jana Osvalda Pedersena. Práve on patrí medzi to najlepšie čo v Žarnovici štartovalo, keď v roku 1991 vybojoval titul majstra sveta jednotlivcov a po boku Hansa Nielsena, Erika Gundersena a Tommy Knudsena patril medzi štyroch dánskych mušketierov, ktorí vybojovali množstvo titulov v MS jednotlivcov, družstiev a dvojíc. Pedersen obsadil ôsme miesto, čo znamenalo rolu náhradníka pre finále. Postup tesne ušiel Romanovi Matoušekovi. Horšie na tom bol v rokoch 1979 až 1982 v Žarnovici prisvojený Moravák Lubomír Jedek, ktorý skončil na odľahlom 14. mieste. Výkon oboch našich reprezentantov sa niesol v duchu veľkého sklamania, veď patrili medzi to najlepšie v juniorskej kategórii čo Československo malo.

Pod čiarou skončil napríklad aj neskorší svetový finalista a dlhoročný švédsky manažér Tony Olsson, či špičkový svetový pretekár na dlhej plochej dráhe a neskôr jeden z najlepších tunerov Nemec Lausch.

Výsledky ME juniorov – semifinále 3. júla 1983 Žarnovica:

1. Peter Carr, Anglicko 14 bodov; 2. Neil Evitts, Anglicko 12; 3. Marvyn Cox, Anglicko 11+3; 4. John Jorgensen, Dánsko 11+2; 5. David Bargh, Nový Zéland 11+1; 6. Steve Baker, Austrália 10; 7. Heinz Huber, Nemecko 10; 8. Jan Osvald Pedersen, Dánsko 9; 9. Roman Matoušek, Československo 8; 10. Lars Andersson, Švédsko 7; 11. Anton Pilotto, Rakúsko 4; 12. Klaus Lausch, Nemecko 3; 13. Per Sorensen, Dánsko 3; 14. Lubomír Jedek, Československo 3; 15. Tony Olsson, Švédsko 2; 16. Kurt Hansen, Dánsko 2; 17. Radomír Semela, Československo – neštartoval