Po úspešnom zvládnutí semifinálového kola ME juniorov, dostala Žarnovica pre rok 1984 opäť o niečo významnejšie podujatie, tentoraz svetového významu. Kontinentálne semifinále MS jednotlivcov sa stalo tým najkvalitnejším podujatím v dovtedajšej 31-ročnej histórii žarnovickej plochej dráhy.
Rok 1984 bol pre žarnovickú plochú dráhu významný. Po sezóne 1983, kedy pre nedostatok domácich pretekárov a nedisciplinovanosť niektorých z nich nemohla nastúpiť do kvalifikácie o Extraligu, prišla sezóna 1984, počas ktorej nielen stúpla početnosť žarnovických pretekárov, ale aj ich výkonnosť. Prejavilo sa to historickým postupom Preglejky Žarnovica do najvyššej československej ligovej súťaže – Extraligy.
Ďalším medzníkom, azda významnejším, bola skutočnosť, že Žarnovica dostala pridelené kontinentálne semifinále MS jednotlivcov, ktoré priviedlo na štart do nášho mestečka to najkvalitnejšie, čo okolité krajiny na plochej dráhy ponúkali. Treba tu podotknúť, že plochá dráha prežívala boom vo väčšine krajín a jazdecké základne v takom Československu, Poľsku, Sovietskom zväze a Nemeckej spolkovej republike obsahovali niekoľko sto pretekárov a aj v Maďarsku, kde v súčasnosti majú 3-4 aktívnych pretekárov, v tom čase ich bolo niekoľko desiatok. Všetky tieto krajiny mali svoje hviezdy, hviezdy v každej vekovej kategórii a práve tým sa stalo charakteristické žarnovické kontinentálne semifinále, v ktorom sa stretli dve generácie jazdcov a zviedli medzi sebou ostré súboje, ktoré predznačili, že v najbližšej dobe dôjde k striedaniu starších, ostrieľaných harcovníkov za mladých dravcov. Ale poďme pekne po poriadku.
Prípravy na toto významné podujatie zhrnul vo svojom rozhovore pre vtedajšiu tlač niekoľko dní pred ich konaním predseda AMK Zväzarmu Preglejka Žarnovica Ing. Milan Šovčík. Tu hovoril najmä o dlhodobom aspekte a náročnosti. Hovoril o tom, že v roku 1975, kedy sa s novou partiou organizátorov združených v Zväzarme dostal do vedenia žarnovickej plochej dráhy, vytýčili si cieľ, organizovať v Žarnovici svetové podujatia. V roku 1979 sa im to podarilo, no predchádzali tomu veľké prípravy a úpravy štadióna, či dráhy. Hovoril o troch ročníkoch predkola MS jednotlivcov za sebou aj o semifinále ME juniorov 1983. Keďže kontinentálne semifinále MS jednotlivcov 1984 považovali v klube za najvýznamnejšie v dovtedajšej histórii, rozhodli sa prípravy naň zintenzívniť a pojať to s ešte väčším organizačným nasadením. Preteky zobral pod svoju záštitu podpredseda Slovenskej národnej rady Ing. Ján Gregor a bol vytvorený organizačný výbor s 18 členmi, na čele ktorého stál Tibor Búci, okresný tajomník komunistickej strany Slovenska. Aj niekoľko ďalších členov výboru tam malo skôr čestnú funkciu, no treba povedať, že tak tomu bolo pri každých významnejších pretekoch. Pod výbor spadali jednotlivé komisie zamerané na určité záležitosti. Na čele informačno-propagačnej komisie bol Ing. Jozef Treščák, spoločensko-kultúrnu mal na starosti Jozef Tabernaus, hospodársko-finančnú zase Michal Treščák. Organizačný výbor sa stretal pravidelne najprv každé dva týždne, potom každý týždeň a posledné dva týždne pred pretekmi denne. Tam sa prechádzali a dolaďovali dôležité organizačné záležitosti.
V spojitosti s prípravami sa prikročilo k opätovnému dobudovaniu depa. To bolo rozšírené do dnešných rozmerov, keď pristavaním vzniklo konečných 18 boxov pre jazdcov s rozmermi 2×5 metrov. Tiež bol dobudovaný vstup na štadión, kde dostalo asfaltový povrch parkovisko pre delegovaných činovníkov a jazdcov.
Pripravované podujatie malo veľkú odozvu v médiách. Dohodnutý bol priamy prenos Slovenskej televízie, časté novinové články najmä v regionálnych periodikách so stúpajúcou intenzitou prinášali podrobné správy, dokonca aj všetky futbalové zápasy okresných súťaží v Žiari nad Hronom boli presunuté z nedele 10. júna na sobotu. Na podujatie sa pripravovalo prakticky celé mesto aj s okolím. Pri tej príležitosti boli vydané aj suveníry. Napríklad farebný plagát MS jednotlivcov v hodnote 10 KČS, príležitostná vlajočka za 20 KČS, brožúrka Žarnovické tridsaťročie za 5 KČS a podobne. Podujatie, ako to už bolo vtedy zvykom nieslo svoje heslo: „Za mier a priateľstvo medzi národmi“.
Do Majstrovstiev sveta jednotlivcov sa v roku 1984 zapojili pretekári z 21 krajín zo štyroch svetadielov. Bojovalo sa už v zimných mesiacoch v kvalifikáciách v Austrálii a na Novom Zélande. Kontinentálna časť kvalifikácie obsahovala štyri predkolá, štyri kolá, dve semifinále a jedno finále. Do predkôl v Olchingu, Slanom, Debrecene a Kršku nastúpilo 64 pretekárov, z ktorých si v každom predkole postup vybojovala najlepšia osmička. Na tých potom čakali nasadení pretekári v štyroch kvalifikačných kolách vo Wiener Neustadte, Landshute, Gdaňsku a Szegede. Aj odtiaľ postúpili vždy najlepší ôsmi. Z rakúskeho Wiener Neustadtu a nemeckého Landshutu sa postupovalo do Nordenu a zo Szedegu a Gdańsku sa postupovalo do Žarnovice. Obe kontinentálne semifinále boli naplánované na rovnaký deň – 10. júna.
Do Žarnovice sa nakoniec kvalifikovali reprezentanti Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Nemeckej spolkovej republiky a Československa. Pri pohľade do štartovnej listiny tu bolo možné nájsť aj svetových medailistov Edwarda Jancarza, či Zenona Pelcha z Poľska, skúsených niekoľkonásobných svetových finalistov Aleša Drymla a Petra Ondrašíka z Československa a Michaila Starostina zo Sovietskeho zväzu, či mladé vychádzajúce hviezdy Antonína Kaspera, Zenona Kasprzaka, Lubomíra Jedeka a ďalších. Veľmi ťažko bolo hľadať favoritov, čo sa aj ukázalo počas pretekov. Raritou bol štart sovietskeho pretekára Gennadija Potechina z Vladivostoku, ktorý precestoval kvôli žarnovickým pretekom 15 000 kilometrov.
10 000 divákov sa v spomínaný deň, 10. júna zišlo na žarnovickom štadióne a boli svedkami dramatických pretekov. Už úvodná jazda priniesla prekvapenie, keď ju vyhral mladý, 22-ročný Poliak Zenon Kasprzak. Pretekár, ktorý stál na začiatku svojej bohatej kariéry a ktorý vychoval svojho syna Krzysztofa Kasprzaka ako neskoršieho vicemajstra sveta, porazil okrem iných aj Zenona Plecha, do čias Tomasza Golloba, historicky najúspešnejšieho poľského plochodrážnika. Súboj generácií priniesla nasledujúca jazda, ktorú vyhral skúsený Jancarz z Poľska pred domácim Jedekom a Kasperom.
Jeden z najhorších momentov v histórii žarnovickej plochej dráhy priniesla štvrtá jazda. V nej mal pád Jiří Svoboda a za ním jazdiaci Nemec Georg Gilgenreiner sa mu nestihol vyhnúť a prebehol cez neho a plnou rýchlosťou vrazil do mantinelu. Obaja tým skončili svoju účasť v pretekoch, keď Svoboda skončil so zlomenou rukou a nemecký reprezentant prišiel aj o svoju plochodrážnu kariéru. Po tom čo odmietol operáciu v Banskej Bystrici, bol letecky prevezený do Nemecka, kde sa podrobil neúspešnej operácii a odvtedy sa pohybuje len na invalidnom vozíku. Bola to veľká tragédia pre tohto vtedy 35-ročného skúseného pretekára, ktorý bol jedným z pilierov plochodrážnej reprezentácie svojej krajiny.
Do pretekov tak mohol zasiahnuť ďalší poľský pretekár Wojciech Źabialowicz z pozície náhradníka a aj domáci Pavol Tonhauzer, ktorý síce pôvodne nebol v československej reprezentácii, avšak keďže už predtým ďalší náhradník Petr Kučera zastúpil neprítomného Pavla Karnasa, dostalo sa aj na žarnovického pretekára ako traťovú rezervu. Pred svojim štartom dostal inštrukcie, že môže predbiehať všetkých, len československých reprezentantov nie. Nakoniec však nebodoval vôbec.
Aj ďalší priebeh bol napínavý a nemal svojich suverénov. Štyri jazdy vyhral jedine Zenon Kasprzak jazdiaci na Goddene, pričom raz došiel do cieľa tretí za sovietskym reprezentantom Starostinom a Jedekom. Nakoniec sa tak tešil z prekvapujúceho víťazstva. O ďalšie miesta na stupňoch víťazov sa musela ísť rozjazda troch pretekárov. Druhé miesto si vďaka víťazstvu v nej vybojoval Petr Ondrašík a tretí skončil prekvapujúco Lubomír Jedek. So štvrtým miestom sa musel uspokojiť skúsený 34-ročný Michail Starostin, ktorý plochodrážne ovály brázdil ešte veľa nasledujúcich rokov. Piaty skončil neskorší vicemajster sveta na dlhej plochej dráhe a otec úspešnej bratskej plochodrážnej dvojice Aleš Dryml. Šieste miesto patrilo 38-ročnému Edwardovi Jancarzovi, bronzovému z MS jednotlivcov 1968, ktorý stál na konci svojej bohatej kariéry. Deväť bodov zaručilo siedme miesto pre vtedy mladého 23-ročného Zdeňka Schneiderwinda, ktorý je v súčasnosti jedným z úspešných trénerov pražských pretekárov. O posledné postupové miesto sa musela ísť rozjazda trojice pretekárov. Vyhral ju vicemajster sveta z roku 1981 Zenon Plech. Náhradnícke miesto do Kontinentálneho finále si vybojoval ďalší Poliak tentoraz z Bydgoszcze Boleslaw Proch. Bez postupu odišiel zo Žarnovice pomerne neznámy Maďar István Rusz. Až na desiatom mieste skončil majster Európy juniorov z roku 1982 a stúpajúca hviezda československej plochej dráhy Antonín Kasper.
Početné hodnotenia pretekov v médiách prinášali mnoho chvál na organizátorov, na ktorých práci nebolo nájdeného najmenšieho nedostatku. Noviny prinášali vyjadrenia štátneho trénera Miloslava Vernera, ktorý sa kladne vyjadroval na adresu našej reprezentácie. Rovnako nadšene rozprávali Petr Ondrašík, či Lubomír Jedek, ktorý jazdil na Jawe požičanej práve od Ondrašíka. Za najväčšie prekvapenie bolo považované vyradenie Antonína Kaspera, ktorý predošlé kvalifikačné kolo v Gdańsku vyhral. Tréner tiež trochu kritizoval štarty československých reprezentantov, ktorí straty museli doháňať súbojmi a predbiehaniami na dráhe. Páčila sa mu najmä dravá jazda Jedeka. Aj delegovaný činovníci sa vyjadrovali o pretekoch pozitívne, čo sa prejavilo na pridelení opäť kontinentálneho semifinále aj pre rok 1985.
22. júla sa potom v Rivne stretli najúspešnejší z oboch kontinentálnych semifinále, aby bojovali v Kontinentálnom finále o päť miest do svetového finále. Z pretekárov, čo postúpili zo Žarnovice si postup piatym miestom vybojoval Edward Jancarz, ktorý však pre zranenie do svetového finále vo švédskom Goteborgu necestoval a zastúpil ho šiesty najlepší – Petr Ondrašík. Pre zaujímavosť, víťaz žarnovických pretekov Zenon Kasprzak skončil v Rivne na poslednom mieste. V Goteborgu sa majstrom sveta prvýkrát stal fenomenálny Dán Erik Gundersen pred svojim krajanom Hansom Nielsenom a Američanom Lance Kingom. Petr Ondrašík vybojoval tri body a skončil ako trinásty najlepší na svete.
Výsledky MS jednotlivcov – kontinentálneho semifinále 10.júna 1984 Žarnovica:
1. Zenon Kasprzak, Poľsko 13 bodov; 2. Petr Ondrašík, Československo 11+3; 3. Lubomír Jedek, Československo 11+2; 4. Michail Starostin, Sovietsky zväz 11+1; 5. Aleš Dryml, Československo 10; 6. Edward Jancarz, Poľsko 10; 7. Zdeněk Schneiderwind, Československo 9; 8. Zenon Plech, Poľsko 8+3; 9. Boleslaw Proch, Poľsko 8+2; 10. István Rusz, Maďarsko 8+1; 11. Antonín Kasper, Československo 6; 12. Wojciech Źabialowicz, Poľsko 5; 13. Fritz Baur, Nemecko 5; 14. Petr Kučera, Československo 4; 15. Gennadij Potechin, Sovietsky zväz 1; 16. Georg Gilgenreiner, Nemecko 0; 17. Jiří Svoboda, Československo 0; 18. Pavol Tonhauzer, Československo 0
Edward Jancarz pred nástupom. V pozadí Wojciech Źabialowicz 
Jeden z hlavných favoritov pretekov Michail Starostin 
Riaditeľstvo pretekov spoločne s podpredsedom SNR Ing. Jánom Gregorom 
Źabialowicz pred Baurom a Ruszom 
István Rusz pred Starostinom a Potechinom 
Tvrdosť dráhy si vyskúšal aj Pavol Tonhauzer 
Aleš Dryml vedie pred Petrom Kučerom, Poliakom Źabialowiczom a Lubomírom Jedekom 
Trojica najlepších
