Plochá dráha je dlhoročnou súčasťou slovenského reprezentačného manažéra

Slovenská plochá dráha zažíva v poslednom desaťročí svoju ďalšiu mladosť. Pretekári Speedway Clubu Žarnovica jazdia po celej plochodrážnej Európe, kde reprezentujú svoju vlasť v pretekoch rôzneho významu. Za tie roky sa vykryštalizovala potreba reprezentačného manažéra, ktorý ovláda nielen anglický jazyk a pravidlá plochej dráhy, ale rozumie sa aj plochodrážnym špeciálom a ich nastaveniam na jednotlivé dráhy. Takýmto človekom je Krzysztof Cap.

Meno Krzysztof Cap je čisto poľské, no ide o Poliaka dlhodobo žijúceho na Slovensku. Už niekoľko rokov je aj neoddeliteľnou súčasťou žarnovickej plochej dráhy. Pred sezónou 2020 absolvoval školenie FIM na riaditeľa pretekov vo Viedni a odvtedy môže plnohodnotne manažovať slovenských plochodrážnych reprezentantov na pretekoch majstrovstiev sveta, či Európy. V nasledujúcich riadkoch si však priblížme trochu jeho cestu k tejto pozícii.

„Pochádzam z Gniezna, kde plochá dráha je hlavným športom. Od malička mi otec, ktorý tiež mal možnosť skúsiť jazdu šmykom, rozprával svoje zážitky. Samozrejme často som chodil pozerať na preteky a dosť sa mi to zapáčilo. Ja som sa do „szkółki żużlowej“ dostal veľmi neskoro, až vo veku 16 rokov a to len pretože s otcom sme maminu presvedčili, že budem sa tam venovať len mechanike :-). A bol v tom aj kúsok pravdy, lebo v tých rokoch nikto nikomu peknú motorku pod zadok len tak nedal. Tú si bolo treba samému poskladať cez zimu z toho čo bolo v ešte možné použiť. Takže už na začiatku mladý začiatočník musel vedieť nie len to čo je v motore, ako funguje, ale aj dať celú motorku do kopy. Vtedy sa vždy mladý adept musel zaujímať niekoľko týždňov o techniku a zúčastniť sa na tréningoch, kým sa mu dovolilo aspoň zviesť. To by bolo na dlho sa o tom rozpisovať. Čo sa týka Žarnovice, tak od roku 1992 v Gnieźnie jazdil Tony Kasper a ešte dlho som v tých rokoch počul „czechosłowak“, tak keď som sa presťahoval na Slovensko v roku 2014 ihneď som pozeral, či tu vôbec niečo funguje. Pamätám, že som do klubu napísal email s otázkou, či máte tréningy. A tak som sa sem prišiel pozrieť.“ popísal svoje plochodrážne začiatky po slovensky Krištof. V Žarnovici sa vtedy zaradil do plejády začiatočníkov, ktorí poctivo brúsili tréningové koliečka na žarnovickom ovále a učili sa plochodrážnemu remeslu. „V Poľsku som skončil v podstate kvôli zraneniu. Tak stále to bolo také nie uzavreté pre mňa. Veľmi rád som si zajazdil v Žarnovici. Samozrejme mal som myšlienky, skúsiť jazdiť s licenciou, ale pri mojich tréningoch som spoznal Patrika Búriho a jeho mechanika Milana . Čím viac sme boli spolu, tak tým viac som mal chuť mu pomôcť sa zlepšovať,“ opísal svoj prechod z dráhy do depa, od jazdenia k mechanikovi. „Naša spolupráca s Patrikom začala úplne spontánne. Pamätám, že MS juniorov v Žarnovici v roku 2015 odjazdil na mojom motore. Potom som sa začal s ním a jeho mechanikom veľa rozprávať o tom čo cíti za jazdy a ako ovláda motorku, nastavenia, či dráhu. Tie debaty niekedy končili o 2-3. hodine v noci a od rána nás čakala príprava na poobedné preteky. Kedy cítiš, že to o čom sa rozprávaš ma význam, tak je to len a len lepšie. Pamätám si na jedny preteky na Ukrajine a cestu zo Staszkom Burzom. Tam Patrik pochopil veľa vecí. A veľmi sa na tom smejem, lebo sme kecali celú noc o všetkom možnom, o technike, nastavení motoriek, čo je prečo a na čo… A keď sme už došli do Tarnówa, kde býva Staszek, unavení asi o 4. hodine ráno sme zastali na rozlúčkovej káve a tam na zaspávajúci „študent“ Patrik si musel všetko čo sme si povedali napísať na papier. Celkovo naše výlety k Staszkovi väčšinou končili v dielni okolo ranných hodín. On bol asi jeden z mála jazdcov, ktorý nemal strach či neistotu, jemu bolo treba tlačiť do hlavy, že občas treba toho plynu ubrať a počkať, vypracovať útok… Väčšinou je to opačne! To sa mi na Patrikovi páčilo, že napriek tomu, že všetci okolo na tréningu vykrikovali „na čo znova tam vŕtate v nastavení“, on mal chuť skúšať. Chcel vedieť čo najviac a rozumieť tomu. Pekne sa pozeralo na jeho vyhrané súboje, ale aj prehry, o tom je ten šport. Aj keď ostalo ešte pár vecí, ktoré sme nestihli doriešiť, tak teraz si môžme kľudne povedať, že to nebol stratený čas,“  rozpísal Krištof svoju skúsenosť s mechaničením a mentorovaním žarnovického juniora.

Po týchto skúsenostiach a Patrikovom ukončení kariéry jazdca, Krištof neodišiel od plochej dráhy. Akosi spontánne sa dostal aj k ostatným žarnovickým juniorom, ktorým začal pomáhať s prípravou na preteky. Jeho skúsenosti a dokonalé ovládanie angličtiny spojené s ochotou pomôcť, vyústili do licencie FIM, s ktorou môže byť oficiálnym činovníkom na pretekoch najvyššieho významu. „Ja si licenciu medzinárodnej motocyklovej federácie veľmi vážim. Vďaka nej sa môžem zúčastniť ako delegovaný činovník na pretekoch majstrovstiev sveta, či Európy. Môžem reprezentovať Slovensko a slovenskú federáciu ako manažér spolu s pretekármi a pri tom im pomáhať v získavaní skúsenosť a zlepšovaní výsledkov, a je to obrovská výhoda,“  opísal svoj podiel na reprezentácii. Vlani si túto pozíciu vyskúšal niekoľkokrát. Dokonca na jediných významných pretekoch slovenskej motoristickej sezóny, finále Európskeho pohára do 19 rokov v Žarnovici, bol riaditeľom pretekov. „Tak to veru bola pre mňa obrovská skúsenosť. Vedel som, že pre slovenskú plochu dráhu sú to jedny z najvýznamnejších pretekov. Samozrejme situácia s covidom nikomu nepomáhala. Do toho ako by bolo málo prekážok rovno pred pretekmi spadol obrovský lejak a preteky náhle boli veľmi ohrozené. Kade tade v depe sa dalo počuť, že naisto sa to bude musieť zrušiť. Ja som si uvedomoval koľko snahy dali do toho všetci v klube, aby pripravili preteky, dráhu a to na tribúne bolo už veľa fanúšikov. Mal som trochu stresu. Ale predsa vďaka dobrej spolupráci sa vodu podarilo pekne odstrániť z trate. Poriadne to prekvapilo pretekárov a aj rozhodcu z Poľska, ktorý ešte v čase lejaku nedával tomu skoro žiadne šance. Bolo milé prečítať si potom v niekoľkých poľských športových novinách, ako na Slovensku dokázali odjazdiť preteky bez jedinej úpravy dráhy, pri čom každý z pretekárov alebo reprezentačných manažérov  vychvaľoval organizátora ,teda Speedway Club. Jednoznačne je to obrovská zodpovednosť,“ opísal svoje dojmy a zážitky z vedenia významných pretekov na žarnovickej dráhe Krištof Cap. 

Krištof je človek zanietený pre plochú dráhu celou dušou. Jeho pohľad na dianie v Žarnovici prichádza z vonku, z Poľska, krajiny, ktorá má momentálne vedúcu úlohu vo svetovej ploche dráhe. Aj jeho poznatky a postrehy sú mnohokrát na zamyslenie pre našich pretekárov. Ale o tom niekedy na budúce.