Zimná prestávka prináša so sebou pravidelne množstvo noviniek aj vo svete plochej dráhy. Menia sa pravidlá, robia sa kalendáre, uzatvárajú súpisky, organizujú plány do sezóny, no bohužiaľ prichádzajú aj smutné správy, keď tí, ktorí dali plochej dráhe množstvo svojho času a veľakrát aj zdravie, odchádzajú tam, odkiaľ sa už naspäť nevrátia. Aj táto zima si opäť zobrala so sebou niekoľko plochodrážnych osobností.
Dnešnej generácii plochodrážnych fanúšikov možno už meno Olle Nygren nič nehovorí, možno to nehovorí ani tej predchádzajúcej generácii a možno ani tej pred ňou…. Išlo totiž o najstaršieho žijúceho medailistu majstrovstiev sveta na plochej dráhe. Olle Nygren bol prvou skutočnou hviezdou švédskej plochej dráhy. Bol zároveň jedným z priekopníkov tohto športu v krajine troch koruniek. Olle sa totiž narodil v roku 1929 a hneď po II. svetovej vojne začal jazdiť aj plochú dráhu a aj motokros. Stál na začiatku existencie švédskej plochodrážnej ligy a získal prvý titul majstra Švédska v tejto disciplíne (pred vojnou sa totiž jazdili majstrovstvá Švédska vo viacerých kubatúrach a až po vojne iba na plochodrážnych špeciáloch). Paradoxom je, že v tom istom roku získal aj titul majstra svojej krajiny v motokrose. To ešte jazdil aj cestné preteky a ľadovú plochú dráhu. Jeho 25 rokov dlhá kariéra bola aj veľmi úspešná. Ako prvý Švéd dokázal byť úspešný v plochodrážnej lige na Britských ostrovoch, ktorá bola dovtedy viac menej doménou pretekárov Britského impéria (V.Británia, Austrália, Nový Zéland, USA, Kanada). Dokonca si za to, že odišiel zo Švédska, vyslúžil dištanc od svojej domácej švédskej federácia a musel sa po dvoch mesiacoch vrátiť domov. Po roku sa však už znova dostal do Británie a jazdil tam prakticky do konca svojej kariéry. Bol to on, kto ako prvý z nebritských pretekárov dosiahol na medailu v majstrovstvách sveta, keď v roku 1954 skončil bronzový. Až po ňom prichádza jeho slávny rodák Ove Fundin, ktorý vybojoval päť titulov majstra sveta, a ktorý sa stále teší dobrému zdraviu. Olle Nygren okrem toho získal aj titul majstra sveta družstiev v ich prvom ročníku – 1960. Medzi širšiu svetovú špičku patril počas celej kariéry. Jeho odchod do večnosti je o to prekvapujúcejší, že ešte pred mesiacom sa podľa rozhovoru pre jeden poľský internetový portál cítil v dobrej kondícii, keď v decembri strávil dva týždne na dovolenke v africkej Gambii. Skonal náhle v nemocnici v britskom Ipswichy. Dožil sa 91 rokov… Nech odpočíva v pokoji.
Tu je niekoľko záberov z jeho plochodrážnej kariéry: https://www.facebook.com/groups/www.worldspeedwayriders.org/permalink/2836451069962400/
Ďalšou plochodrážnou osobnosťou, ktorá predčasne odišla zo sveta plochej dráhy je Wojciech Grodzki. Na sklonku uplynulého roku prehral svoj boj s dlhou chorobu. Wojciech narodený v roku 1966 bol dlhoročným plochodrážnym rozhodcom. Od roku 1996 aj medzinárodným, pričom „pískal“ aj Grand Prix. Aj u nás v Žarnovici bol častým delegovaným rozhodcom počas pretekov majstrovstiev sveta, či Európy. Bol to človek, ktorý bol v rozhodnutiach prísny, no aj férový. Nerobil zbytočné problémy ani pri udeľovaní licencie dráhy, keď síce trval na náprave nedostatkov, no zároveň ľudským spôsobom. Dlhá choroba ho ničila tak, že posledné dva roky sa už málo objavoval v pozícii rozhodcu. Jeho poslednými pretekmi, ktoré rozhodoval bolo práve žarnovické finále Európskeho pohára do 19 rokov vlani v auguste…. Odpočinutie večné daj mu Pane….
Wojciech Grodzki rozhodoval v Žarnovici:
2012 – ME jednotlivcov
2014 – ME jednotlivcov
2017 – Kvalifikácia do GP
2017 – ME dvojíc
2020 – Európsky pohár do 19 rokov
V prvé februárové dni zomrel aj jeden z veľkých talentov maďarskej plochej dráhy, ktorému však nebolo súdené rozvinúť tento dar naplno. Zsolt Papp patril v polovici 80-tych rokov medzi generáciu jazdcov, ktorá mala doplniť skvelých Zoltánov, či už Adorjána alebo Hajdú. Prichádzali totiž Petrikovics, Kocsó, Tihányi, Nagy a spomínaný Papp. Kým všetci menovaní dosiahli na rôzne úspechy, Zsolt Papp skončil príliš skoro. V roku 1985 mal ako dvadsaťročný ťažký pád, následkom čoho prišiel o obe dolné končatiny. Odvtedy bol odkázaný na pomoc druhých. Kým sa to stalo, stihol sa stať majstrom Maďarska juniorov (1983) a štartoval aj v Žarnovici. Svoj jediný štart na našom ovále premenil na víťazstvo. V medzinárodných pretekoch 1. mája 1985 stratil na prehánkami rozbahnenej dráhe iba bod a vyhral. Tisíc divákov v chladnom počasí videlo, že si dokázal poradiť s kvalitnými Poliakmi z Tranówa (Nowak, Jasek, Jader), Nemcami, svojimi krajanmi, ale aj s domácimi pretekármi. Zsolt bol v posledných rokoch aktívny aj na sociálnych sieťach, cez ktoré pravidelne sledoval dianie vo svete plochej dráhy a komunikoval so svojimi plochodrážnymi priateľmi…. Nech odpočíva v pokoji.
Wojciech Grodzki druhý zľava na nástupe Kvalifikácie do GP v Žarnovici 2017 
Zsolt Papp ako víťaz 
Na náročnej dráhe sa 1. mája 1985 ťažko jazdilo
