Po úspešnom zvládnutí dovtedy najvýznamnejšieho podujatia – kontinentálneho semifinále MS jednotlivcov v roku 1984, dostal ZO Zväzarmu Preglejka Žarnovica opäť dôveru od Svetovej motocyklovej federácie a na nedeľu 9. júna mu bolo pridelené znova podujatie rovnakého významu. Štartovná listina bola prešpikovaná kvalitnými pretekármi dvoch generácií, medzi ktorými nechýbal ani majster sveta z roku 1983.
Rok 1985 bol pre žarnovickú plochú dráhu významný z viacerých pohľadov. Žarnovický ligový tím sa totiž prvýkrát vo svojej histórii predstavil v najvyššej československej ligovej súťaži – v Extralige. Tu síce obsadil posledné, štvrté miesto a po roku sa opäť vrátil do 1.ligy, no treba pripomenúť, že sa ani trochu nepribližoval k podmienkam aké mali vrcholové strediská v Pardubiciach, či v Prahe. Vestu Preglejky Žarnovica v tom roku oblieklo deväť pretekárov, pričom do 1. výkonnostnej triedy patril iba Zdeno Vaculík. No ani ten sa nedostal do československej reprezentácie pre MS jednotlivcov. Naopak úspešne sa predviedol v MS na dlhej plochej dráhe Pavol Tonhauzer, ktorý postúpil do svetového semifinále, no tu mu chýbalo jedno lepšie umiestnenie, aby sa dostal až do svetového finále.
Výnimočnou bola sezóna 1985 aj tým, že bol v Žarnovici zorganizovaný rekordný počet podujatí – 12, pričom až tri boli zapísané aj v kalendári FIM (Medzinárodné preteky na 1.mája, MS jednotlivcov a Zlatá prilba SNP), čo bolo najviac v celom Československu. To ešte treba spomenúť, že ďalšie dve podujatia museli byť zrušené pre dážď.
A do tretice bola sezóna 1985 výnimočnou aj tým, že bola desiatou pre kolektív združený v ZO Zväzarmu pri závode Preglejka Žarnovica, ktorý viedol Ing. Milan Šovčík. V tom čase to bola najväčšia ZO v okrese Žiar nad Hronom, keď zjednocovala až 770 členov. Jadro činnosti spočívalo samozrejme na plochej dráhe, ale nechýbali ani kynológovia, strelci, či klub dôstojníkov a práporčíkov v zálohe.
Žarnovica bola 9. júna 1985 svedkom už šiesteho významného podujatia od roku 1979. Celkovo to boli už 140 preteky na žarnovickej plochej dráhe v jej histórii. Prv než k ním došlo, museli prebehnúť kvalifikácie Majstrovstiev sveta jednotlivcov. Najprv to boli štyri predkolá a potom štyri kvalifikačné kolá. Z predkôl postúpili vždy ôsmi najlepší, pričom v kvalifikačných kolách k nim boli nasadení ďalší vždy ôsmi súperi. Na tých najlepších potom čakali dve Kontinentálne semifinále, jedno v Žarnovici a druhé v maďarskom Debrecene. Do Žarnovice postúpili pretekári z nemeckých Brém a talianskeho Loniga. Zo Žarnovice mali následne postúpiť ôsmi najlepší do Kontinentálneho finále v nemeckom Pockingu a z tadiaľ potom piati najlepší do svetového finále.
Celoštátna, ale najmä regionálna tlač prinášala pravidelne informácie o blížiacich sa pretekoch. Tie podobne ako v predošlom roku zobral pod záštitu podpredseda SNR Ing. Ján Gregor. Opäť bol vytvorený organizačný výbor a riaditeľstvo pretekov. Preteky boli vysielané Československou televíziou aj do siete Intervízie. Organizátori si pre pretekárov a fanúšikov pripravili pestrý program. Deň pred pretekmi to bol najprv tréning, potom privítanie jednotlivých reprezentačných výprav na Mestskom národnom výbore a nakoniec spoločenský kultúrny večer. Pre fanúšikov pripravil klub 3 000 programov (bulletínov), 1 800 plagátov, 500 vlajočiek a 15 000 vstupeniek. Súčasťou programu bol aj otvárací ceremoniál v deň pretekov o 15.00 hod., počas ktorého sa predstavil dorast v spartakiádnom vystúpení.
Čo však najviac zaujímalo fanúšikov bolo obsadenie pretekov. Do Žarnovice sa prebojovali reprezentanti piatich krajín – Československa, Nemeckej spolkovej republiky, Talianska, Poľska a Sovietskeho zväzu. Medzi favoritov sa radil najmä Nemec Egon Müller, inak majster sveta z roku 1983 a trojnásobný svetový šampión na dlhej plochej dráhe, zároveň spoločne s Václavom Vernerom aj svetový finalista z predošlého roku. Práve Václav Verner a Aleš Dryml predstavovali domácu overenú kvalitu, ktorú mali dopĺňať mladí dravci Lubomír Jedek, Zdeněk Schneiderwind, Petr Vandírek a Stanislav Urban. Kvalitou disponovali aj naši severní susedia z Poľska. Veď Zenon Plech, vicemajster sveta z roku 1979, stále patril medzi svetovú špičku. Ing. Jozef Treščák si dal pred pretekmi tú námahu a spočítal, že Plech, Verner, Müller, Dryml, Starostin a Hack štartovali spolu už 21 krát vo svetovom finále. Zároveň Müller, Plech, Castagna a Dryml boli majstrami svojich krajín z predošlého roku a spolu s Vernerom a Starostinom mali dokopy na svojom konte 16 titulov majstrov svojich krajín. Už len niekoľko faktografických informácií svedčilo, aká kvalita prišla do Žarnovice.
Preteky sa nakoniec stali korisťou 36-ročného Egona Müllera, ktorý bol a stále je (ako spiker) považovaný za šoumena. Egon si so sebou priviezol tri motocykle značiek Weslake a GM. V prvej jazde došiel do cieľa až tretí, tak presedlal na ďalšiu motorku a potom už vyhrával. Za ním už stupne víťazov patrili 21-ročným mladíkom. Druhý totiž skončil jeho krajan Klaus Lausch, inak neskôr celosvetovo uznávaný tuner a Armando Castagna. Toho porazil zo súperov jedine Petr Vandírek…a jeho vlastný motocykel, keď sa mu v poslednej jazde roztrhlo plynové lanko, čo ho stálo pravdepodobne aj celkové víťazstvo. Zo šiestich domácich reprezentantov si postup vybojovali rovno štyria. Reprezentačný tréner Miloslav Verner si pochvaľoval najmä mladíkov Lubomíra Jedeka a Petra Vandíreka. Nebyť poruchy motocykla v jednej z jázd do poradia na stupňoch víťazov by prehovoril aj Aleš Dryml, takto sa musel uspokojiť so štvrtým miestom. V dobrom svetle sa predviedol aj 36-ročný Václav Verner, keď po slabšom úvode podľahol už len Jedekovi a postúpil aj on. Postúpil ešte Poliak Grzegorz Dzikowski, ktorý pár dní predtým získal poľský titul vo dvojiciach práve so Zenonom Plechom vo farbách Gdańsku. Zenon Plech patril síce medzi horúcich favoritov, ale podľa novinárov jeho motocykel GR na ostatných nestačil. Je to určite zaujímavé, keďže v Poľsku nemal takmer konkurenciu a práve on a celý gdańský tím disponoval prvotriednymi motormi od Romana Wieczorka, bývalého poľského pretekára a emigranta v Nemecku. Sklamaním bol aj neslaný nemastný výkon Michaila Starostina.
Zaujímavosťou bolo aj súperenie plochodrážnych motocyklov – značiek motorov. Postup si vybojovali všetci pretekári jazdiaci na GM (Müller, Castagna, Dzikowski, Zaramella – postúpil ako náhradník), Weslake (Lausch) a československí reprezentanti na Jawách. Na GR nepostúpil ani Plech a ani jeho krajan Piotr Pyszny.
Na nástupe sa v pozícii náhradníkov nakoniec predstavili aj domáci Zdeno Vaculík a Pavol Tonhauzer, ktorí nahradili Nemcov Georga Hacka a Petra Würterle. Ani jeden z nich však do bojov na dráhe nezasiahol.
V ďalšom priebehu šampionátu, v Kontinentálnom finále v nemeckom Pockingu, potvrdil svoje kvality žarnovický víťaz Egon Müller a opäť zvíťazil. Z postupu do svetového finále sa tiež tešil druhý Armando Castagna a šieste miesto znamenajúce miesto náhradníka pre svetové finále vybojoval Grzegorz Dzikowski. Z ďalších žarnovických semifinalistov skončil Vandírek na ôsmom mieste, Dryml na desiatom, Lausch a Jedek jedenástom a dvanástom mieste. Vo svetovom finále 31. augusta v anglickom Bradforde pred 40 000 divákmi bol najlepším Dán Erik Gundersen pred svojim krajanom Hansom Nielsenom a Američanom Samom Ermolenkom. Pätica najlepších pretekárov z Kontinentálneho finále obsadila…päť posledných miest. Egon Müller skončil na dvanástom a Armando Castagna na trinástom mieste.
Výsledky MS jednotlivcov – kontinentálne semifinále 9. júna 1985 Žarnovica:
1. Egon Müller, Nemecko 13 bodov; 2. Klaus Lausch, Nemecko 12; 3. Armando Castagna, Taliansko 11; 4. Aleš Dryml, Československo 10; 5. Lubomír Jedek, Československo 10, 6. Václav Verner, Československo 10; 7. Grzegorz Dzikowski, Poľsko 10; 8. Petr Vandírek, Československo 9; 9. Giorgio Zaramella, Taliansko 7; 10. Zenon Plech, Poľsko 6; 11. Stanislav Urban, Československo 6; 12. Piotr Pyszny, Poľsko 5; 13. Michail Starostin, Sovietsky zväz 4; 14. Zdeněk Schneiderwind, Československo 3; 15. Valentino Furlanetto, Taliansko 3; 16. Oleg Volochov, Sovietsky zväz 2. Náhradníci: Pavol Tonhauzer a Zdeno Vaculík neštartovali.