Po tom, čo motoristickým svetom prebehla v novembri minulého roka smutná správa o smrti Antonína Kaspera staršieho, dnes nás predišiel do večnosti ďalší pretekár, ktorý zanechal výraznú stopu v československej plochej dráhe, Jan Holub najstarší.
Jan Holub najstarší patril vo svojej dobe medzi československú plochodrážnu špičku o čom svedčia nielen jeho dva tituly majstra Československa z rokov 1968 a 1969, ale aj skutočnosť, že sa ako druhý „Čechoslovák“ v histórii dostal do ligy na Britské ostrovy, ktorá bola dlho predtým, vtedy a dlho aj po tom najkvalitnejšou plochodrážnou ligou sveta. Prvým bol už v úvode spomínaný Antonín Kasper starší. Jan Holub tu hájil farby Sokolov z Exeteru a patril k oporám tímu. Farby sokolov hájil v rokoch 1969 a 1970. Okrem toho dosiahol na päť svetových finále. Dvakrát to bolo finále MS družstiev (1968 a 1970), dvakrát finále MS dvojíc (1972 a 1974). V roku 1967 si síce vybojoval účasť do finále MS jednotlivcov ako náhradník, avšak týždeň predtým si pri pardubickej Zlatej prilbe zlomil obe ruky a diváci na slávnom štadióne Wembley si ho museli z kolónky náhradníkov škrtnúť.
Jan Holub najstarší bol zakladateľom plochodrážnej dynastie Holubovcov. Svoju kariéru tento českobudějovický pretekár uzavrel v druhej polovici 70. rokov, no v jeho šľapajách pokračoval krátko na to syn Jan Holub. Ten svoju kariéru ukončil na sklonku 90. rokov minulého storočia, no krátko na to začal jazdiť zase jeho syn, opäť Jan Holub. Jan Holub najstarší sa však z plochodrážnych štadiónov nevytratil a tak ako bol neoddeliteľnou súčasťou kariéry svojho syna, málokto si vedel predstaviť v depe box obsadený jeho vnukom bez svojho starého otca. Svojho času sa aj Zdeno Vaculík zdôveril, že sa mu ich pohodový a bezstresový štýl páči a že by to raz chcel zažiť so svojim vnukom….a momentálne sa venuje svojmu vnukovi Davidovi Pacalajovi.
Jan Holub najstarší drží primát aj v jednom zaujímavom počine. V roku 1983 mu totiž ako prvému československému plochodrážnikovi vyšla autobiografia Ovál plný smykú, v ktorej pútavým spôsobom vyrozprával nielen svoj plochodrážny príbeh.
Záverom možno už len dodať, že nielen fanúšikovia v Čechách budú vo svojich srdciach cítiť bolesť nad stratou tohto výnimočného človeka, ktorý bol dobre známy aj v Žarnovici, kde štartoval medzi rokmi 1965 až 1976 šesťkrát, ale kde udržiaval kontakty a často sem chodil aj v časoch plochodrážnej kariéry jeho vnuka Jana Holuba najmladšieho. Jeho žiadosti o miesto v štartovnej listine pretekov na žarnovickej plochej dráhe sa nedalo povedať nie. V depe pôsobil tichým dojmom, no vždy bol dobrým rozprávačom, ktorý sa nemal problém baviť s hocikým. Zo štadiónov sa síce potichu vytratil pred tromi rokmi, keď jeho vnuk ukončil kariéru, no to nezmenšuje ranu, ktorá ostáva v srdciach jeho fanúšikov, priateľov a ľudí, ktorí sa s ním pravidelne stretali.
Česť jeho pamiatke!
Jan Holub najstarší….aj v roku 2009 pomáhal svojmu vnukovi pred štartom žarnovickej Zlatej prilby
