Osemdesiate roky minulého storočia boli pre žarnovickú plochú dráhu zlatým vekom. Silná pretekárska základňa, ligové úspechy a najmä organizačné zázemie vytvárali pre fanúšikov skvelé plochodrážne vyžitie. Takým bolo aj ďalšie významné podujatie, semifinále majstrovstiev Európy juniorov v roku 1987.
Sedemkrát hostila Žarnovica za obdobie rokov 1979 až 1986 preteky majstrovstiev sveta, či Európy. Plány boli pokračovať v tom a zvyšovať rating žarnovickej plochej dráhy. Svetová motocyklová federácia, konkrétne komisia pre plochú dráhu, urobila na niekoľko rokov dopredu kľúč rozdelenia svetových finále. Neprideľovalo sa konkrétnym organizátorom, ale krajinám. Tie si mali každá sama určiť organizátora. Československo získalo organizáciu finále MS juniorov pre rok 1988 a tá bola potom sľúbená Žarnovici. Bohužiaľ zo sľubu ostal iba sľub a už v roku 1987 bolo jasné, že sľub nebude naplnený. Nakoniec sa spomínané finále odjazdilo v Slanom. Žarnovickí organizátori dostali pre rok 1987 semifinále ME juniorov, ktoré boli predchodcom práve MS juniorov (v rokoch 1977 až 1987 ME juniorov, od roku 1988 MS juniorov). Štartovali v nich od začiatku aj pretekári mimo Európy, veď aj spomedzi dovtedajších víťazov hneď traja boli z krajín mimo Európy (1979 Ron Preston USA, 1981 Shawn Moran USA, 1983 Steve Baker Austrália).
V roku 1987 sa išli teda ME juniorov naposledy. Cesta do finále viedla cez štyri kvalifikačné kolá v nemeckom Brokstedte, dánskom Outrupe, maďarskej Nyregyháze a poľskom Gniezne. Z každého postupovala osmička najlepších do semifinále v nemeckom Olchingu a v Žarnovici. Odtiaľ opäť zakaždým ôsmi najlepší do finále v poľskej Zielonej Góre. Pravidlá tiež hovorili, že do finále môžu postúpiť z každého semifinále maximálne traja pretekári tej istej krajiny a zo Žarnovice postúpi určite minimálne jeden Poliak. Šampionát bol určený pre vekovú kategóriu 17 až 21 rokov, pričom v ňom nemohol štartovať obhajca titulu aj keby spĺňal vekovú hranicu.
AMK Zväzarm Preglejka Žarnovica pristupoval k prípravám pretekov opäť s najväčšou zodpovednosťou. Išlo o jedno z dvojice najvýznamnejších podujatí motoristickej sezóny na Slovensku (druhým boli ME v autokrose v Môlči). Regionálne, ale aj celoštátne médiá prinášali správy o prípravách pretekov a tiež sledovali, kto sa prebojuje do Žarnovice z kvalifikačných kôl. Ing. Jozef Treščák označil preteky za najvýznamnejšie podujatie žarnovickej sezóny.
Do Žarnovice sa postupovalo z Nyregyházi a Gniezna. V Maďarsku sme mali želiezko v ohni aj my. 20-ročný Gašpar Forgáč, odchovanec trénera Ján Daniela, bol síce zaradený do Strediska vrcholového športu v Pardubiciach, kde mal vytvorené výborné podmienky ako československý reprezentant, no stále bol braný ako žarnovický pretekár. Svoj úplne prvý reprezentačný štart v spomínanej Nýregyháze zvládol perfektne, keď obsadil tretie miesto za dvojicou domácich reprezentantov Sándorom Ujhelyim a Robertom Nagyom.
Pred žarnovickými pretekmi, ktoré mali svoj termín na nedeľu 14. júna, sa medzi halvnými favoritmi pretekov skloňovalo veľa mien. Viacerí z pretekárov si už vyskúšali štart vo finále ME juniorov z predošlých rokov. Silu mali ukázať Poliaci, víťazi Pohára mieru a priateľstva spred roka, medzi ktorými nechýbal ani minuloročný finalista MS jednotlivcov a majster Poľska juniorov Ryszard Dolomisiewicz z Bydgoszcze, či supertalent z Gorzówa Piotr Świst, ktorému rok predtým Edward Jancarz, hviezda svetového kalibru, pri svojich posledných pretekoch odovzdal svoju vestu s číslo jedna ako svojmu nástupcovi. Bol tu ešte Świstov kolega z Gorzówa Cezary Owižyc, ktorého takmer dvadsať rokov neskôr odvialo do Fínska, kde pokračoval v jazdení. Medzi favoritov sa radil aj postavou malinký, bojovnosťou však výnimočný Slawomir Drabik. Hviezdou bol aj mladý Fín Juha Moksunen, majster svojej krajiny v senioroch. Nechýbal ani syn slávneho otca, Andreas Bossner z Rakúska, či taktiež predstaviteľ rodinnej tradície Niklas Karlsson zo Švédska. Príliš veľké šance na postup sa síce nepripisovali sovietskym pretekárom, no prekvapiť mohli. Z československých reprezentantov sa najviac očakávalo od minuloročného finalistu Jana Holuba, majstra ČSSR juniorov 1986, syna slávneho otca (Jan Holub starší bol po Antonínovi Kasperovi staršom druhým Čechoslovákom v Britskej profesionálnej lige – 1969 a 1970). Šance mal samozrejme aj víťaz Zlatej stuhy z predošlého roku a taktiež predstaviteľ plochodrážnej dynastie, Bořivoj Hádek z Plzne. Prekvapiť mohli aj Jan Schinágl a Vladimír Kalina.
Gašpar Forgáč mal skvelú formu, čo potvrdil aj počas ligového stretnutia v Liberci v sobotu 6. júna, kedy nepoznal na dráhe premožiteľa. K tomu treba ešte pripočítať tretie miesto v kvalifikačnom kole ME juniorov v Maďarsku. Bohužiaľ na druhý deň po Liberci počas ďalšieho ligového stretnutia v Plzni mal náš pretekár pád, pričom bol prevezený do nemocnice, odkiaľ ho prepustili v stredu. Už v sobotu sa však prezentoval v Žarnovici na povinnom tréningu a so sebazáporom štartoval aj v nedeľných pretekoch. V nich ukázal veľkú bojovnosť.
Podľa plánu jazdci museli prísť do dejiska pretekov už deň predtým, kde prešli technickou kontrolou a tréningom na dráhe. Potom ich čakalo oficiálne privítanie na MsNV a vzápätí spoločensko-kultúrny večer. Na druhý deň bol nástup na preteky naplánovaný na 15. hodinu a prvá jazda na 15.30.
Na miesto druhého náhradníka bol nakoniec nasadený mladší brat Gašpara Forgáča, Miroslav, nakoľko do Žarnovice nedorazil náhradník z Bulharska Georgij Petranov (neskôr sa presťahoval do Poľska, kde získal poľské občianstvo a jazdil tam v ligách).
Vďaka zápisom Ing. Jozefa Treščáka, poznáme vizitky jednotlivých pretekárov a dokonca vieme na akých strojoch štartovali účastníci semifinále. Všetci okrem okrem náhradníkov Waldemara Cieślewicza a Miroslava Forgáča, disponovali dvomi strojmi. Československí pretekári mali výhradne Jawy. Ďalší mali jednu Jawu a GM, alebo Jawu a GR (obaja sovietsky pretekári). Dokopy bolo v depe 26 Jáw, 6 GM a 2 GR.
Samotné preteky sa začali vo veľkom štýle, keď hneď v prvých dvoch jazdách bol prekonaný žarnovický traťový rekord Petra Carra z Anglicka, ktorý utvoril pri pamätnom semifinále ME juniorov 1983. Paradoxom je, že celkovo traja pretekári prekonali traťový rekord Carra, no iba jeden z nich sa tešil z postupu do finále. Rekord a aj postup ostal pre Bořivoja Hádeka. Neúspešní boli Ryszard Dolomisiewicz a aj Jan Schinágl. Najmä poľský pretekár si už smoly vyše hlavy, keď z piatich svojich jázd dokončil dve.
Víťazne si v pretekoch počínal Piotr Świst, ktorý nepoznal premožiteľa. O druhé miesto sa musela ísť rozjazda, ktorú vyhral Švéd Karlsson pred Poliakom Owižycom. Prekvapením bol postup sovietskeho pretekára Olega Kurguzkina. O ďalšie tri postupové miesta sa musela ísť rozjazda medzi štyrmi pretekármi. Vyhral ju Poliak Drabik, no za jeho plecami sa odohrával súboj až do cieľa. Gašpar Forgáč odštartoval najslabšie, no v priebehu ďalších kôl sa dostal dokonca až na druhé miesto a držal tak domácich 5 000 fanúšikov vo vytržení. Tesne pred cieľom ho síce predbehol Vladimír Kalina, no Maďar Ujhelyi na nášho pretekára tentoraz nemal. Forgáč tak drží primát ako slovenský pretekár vo finále pretekov MS, či ME. Okrem iných sa so šampionátom rozlúčili prekvapujúco aj Juha Moksunen, spomínaný Dolomisiewicz, Jan Holub, či druhý z Nyregyházi Robert Nagy.
Vo finále ME juniorov v Zielonej Góre sa potom zo žarnovických semifinalistov najvyššie dostal Świst, keď skončil druhý za víťazným Garry Havelockom z Anglicka. Druhým najlepším zo Žarnovice bol práve Gašpar Forgáč, keď skončil na šiestom miesta a na dlhé roky nasadil výkonnostnú latku pre slovenských pretekov poriadne vysoko. Vyrovnal sa mu až v roku 2007 Martin Vaculík, ktorý skončil šiesty v ME juniorov (vtedy do 19 rokov) v Czestochowej. Vzápätí to vylepšil, keď vybojoval bronz v ME juniorov 2009 v Tarnówe.
Výsledky:
1. Piotr Świst, Poľsko 15; 2. Niklas Karlsson, Švédsko 10+3; 3. Cezary Owižyc, Poľsko 10+2; 4. Bořivoj Hádek, Československo 9; 5. Oleg Kurguzkin, Sovietsky zväz 9; 6. Slawomir Drabik, Poľsko 8+3; 7. Vladimír Kalina, Československo 8+2; 8. Gašpar Forgáč, Československo 8+1; 9. Sándor Ujhelyi, Maďarsko 8+0; 10. Juha Moksunen, Fínsko 7; 11. Jan Holub, Československo 7; 12. Jan Schinágl, Československo 5; 13. Andreas Bossner, Rakúsko 5; 14. Robert Nagy, Maďarsko 5; 15. Ryszard Dolomisiewicz, Poľsko 4; 16. Andrej Volochov, Sovietsky zväz 3. Náhradníci neštartovali.
