Zlatú prilbu SNP čaká v poslednú augustovú nedeľu už jej 62. ročník. História, ktorú má za sebou toto podujatie je dlhá a fascinujúca. Preteky majú svoje špecifiká, tak sa poďme pozrieť na to, ako to všetko vzniklo a postupne sa vyvíjalo.
Ak chceme písať o histórii Zlatej prilby SNP, musíme sa vrátiť na začiatok existencie žarnovickej plochej dráhy pred 73 rokmi. Jej zakladatelia totiž usporiadali päť ročníkov Striebornej prilby SNP a dve medzinárodné ploché dráhy. Potom prišla nešťastná udalosť, ktorou bola týfusová epidémia a hrozil koniec sľubne sa rozvíjajúcej činnosti. Na žarnovickú tradíciu však nadviazala Banská Bystrica. V susedstve futbalovo-atletického štadióna na Štiavničkách sa na novovybudovanej plochej dráhe uskutočnilo 16. augusta 1959 posledné finálové kolo majstrovstiev Československa. Štyria najlepší jednotlivci absolvovali ešte jazdu o putovnú Zlatú prilbu SNP, ktorú venoval Krajský národný výbor v Banskej Bystrici. Po roku nasledovala repríza a v roku 1962 sa Zlatá prilba prakticky vrátila na vynovený štadión do Žarnovice. Dlhší čas nemala pevné pravidlá, od roku 1969 sa začala organizovať pravidelne, v roku 1971 po prvýkrát ako medzinárodné preteky jednotlivcov. Po roku pribudla tradičná finálová jazda, ktorá sa od roku 1976 jazdí na 6 kôl. Najmä v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch bola Zlatá prilba SNP s pestrým doplnkovým programom a obľúbenou tombolou vrcholom sezóny na plochej dráhe v Žarnovici. Z dôvodu organizovania pretekov majstrovstiev sveta a Európy bola žarnovická plochá dráha v roku 1979 zrekonštruovaná na súčasnú dĺžku 400 metrov a šírku 13 a 18 metrov (v zákrutách). Povrch zo škvary nahradil dolomit. Prevratnú zmenu, úplne nový systém pre 20 pretekárov s jazdami v päticiach a šesticiach priniesol ročník 1988. Podľa neho sa Zlatá prilba jazdí dodnes. V súčasnosti je v hre už štvrtá putovná trofej. Prvá vydržala 20 rokov, ďalšie venovali Mestský národný výbor v Žarnovici (1980), Okresný národný výbor v Žiari nad Hronom (1988) a Automotoklub Plochá dráha Žarnovica (2017).
Podmienkou trvalého zisku trofeje je buď ju vyhrať trikrát v rade bez prerušenia, alebo päťkrát celkovo. Doteraz sa to podarilo iba trom pretekárom: Jiří Štanclovi staršiemu, Antonínovi Kasperovi mladšiemu a Martinovi Vaculíkovi. Do listiny víťazov sa doteraz 40 víťazov z desiatich krajín. Historicky najmladším sa stal v roku 2008 vtedy 18 ročný Martin Vaculík. Naopak najstarším bol v roku 1994 Rakúšan Heinrich Schatzer vo veku 41 rokov. Zaujímavosťou je, že Zlatú prilbu vyhral aj súčasný šéf svetovej plochej dráhy, Talian Armando Castagna ako aktívny jazdec ešte v roku 1992. Jediným majstrom sveta, ktorý sa tešil z víťazstva na tomto podujatí bol vlani za Poľsko jazdiaci Artem Laguta.
Okrem Martina Vaculíka, ktorý vyhral Zlatú prilbu zatiaľ šesťkrát a Jaroslava Gavendu z Moravy jazdiaceho so slovenskou licenciou v roku 1996, nevyhral Zlatú prilbu zatiaľ ďalší Slovák. Na stupňoch víťazov však stáli Ľudovít Bartfay, Jozef Tóth, Ján Danihel, Zdeno Vaculík, Pavol Tonhauzer a Gašpar Forgáč.
Súčasná trofej, tak ako jej predchodkyne, je skutočnou prilbou, ktorú v období Slovenského národného povstania používala slovenská armáda. O jej umelecké opracovanie a pozlátenie sa postarala Súkromná škola umeleckého priemyslu v Hodruši Hámroch. Prilba prešla úpravami, dostala pozlátenie 24 karátovým zlatom o čo sa zase postarala talianska firma špecializujúca sa na zlátenie. V Hodruši zase dostala prilba lemovanie, výzdobu, nápisy a vnútornú výstelku.
Hodnota samotnej trofeje sa len ťažko vyčísľuje finančne, skôr ide o spoločenskú hodnotu a prestíž vyhrať toto najstaršie motoristické podujatie na Slovensku. Z toho dôvodu sa do Žarnovice rok čo rok schádza pestrá konkurencia jazdcov z mnohých krajín a tisíce fanúšikov, ktorí zasadnú na tribúnach, aby boli svedkami písania histórie tohto podujatia.