Ďalším pretekárom, ktorý poskytol rozhovor o sebe a svojom vzťahu k Žarnovici je rodák z blízkych Březolup, ktorého kariéra je z veľkej časti prepojená práve s jedinou plochou dráhou na Slovensku. Od roku 2004 absolvoval 37 pretekov na žarnovickej dráhe, pričom každý rok bez prerušenia odjazdil aspoň jedny, najviac v roku 2012, kedy tu štartoval šesťkrát. Martin Gavenda dokázal počas týchto rokov viackrát ukázať svoje kvality a výrazne zamiešať aj poradím na prvých priečkach.
Výborné výkony síce občas striedali tie slabšie, avšak tento skromný a tichý pretekár, o ktorom veľa v depe nie je počuť, si práve svojim sympatickým správaním nielen na dráhe získal srdcia viacerých slovenských fanúšikov, k čomu treba pripočítať ešte jeho vrelý vzťah k Žarnovici a pomoc pre SC Žarnovica najmä v jeho začiatkoch.
„Si synom bývalého plochodrážnika, ktorý dokonca niekoľko sezón reprezentoval aj Slovensko s licenciou SMF, pričom v roku 1996 vyhral Zlatú prilbu SNP, či predkolo MS jednotlivcov….pamätáš si na tie časy?“
„V tej dobe som mal sedem, či osem rokov a aby som pravdu povedal, až tak podrobne si na to nespomínam. Vtedy som ešte veľmi nevnímal aké preteky išiel a akú mali prestíž. Mal som radosť zo všetkých vyhraných pretekov, či to boli nejaké tréningové alebo MS jednotlivcov. Aj v Extralige, keď vyhral jazdu radoval som sa ako malé dieťa, čo ti budem hovoriť :-). Ale napríklad tú Zlatú prilbu si trochu spomínam. Vyhral tam motocykel Korado a ten som videl odparkovaný v garáži. Vtedy, keď som tú motorku videl prvýkrát, rozžiarili sa mi oči ako na vianoce. Sem tam som sa na nej potom vozil na dráhe v Březolupoch. No a samozrejme poľné, či lesné cesty okolo Březolup by mohli rozprávať, čo som sa po nich najazdil :-).“
„S plochou dráhou si začínal, keď aj Janči Halabrín a partia okolo trénera Jána Daniela. Aké si mal s nimi kontakty?“
„Veľa sme sa stretávali na pretekoch v Čechách, ale aj v zahraničí. Spolu sme jazdili aj majstrovstvá Rakúska, Chorvátska a Slovinska. A tam boli vlastne jediní z cudzincov, ktorým som rozumel a mohol sa s nimi porozprávať. Takže kontakty boli viac než len dobré. Sem tam boli aj kontakty na dráhe, ale na všetko spomíname v dobrom :-).“
„V Žarnovici si takmer ako doma, no vždy ti chýbal malý krok k víťazstvu, čím to je?“
„Keď sa pozriem trochu do minulosti, niekoľko rokov, keď som bol blízko k víťazstvu na Zlatej prilbe a nedopadlo to tak ako to malo dopadnúť, tak som si hovoril, že Zlatá prilba mi nie je súdená a snáď ju ani nikdy nevyhrám. Ale nevzdal som to. Ako hovoríš, chýbal mi malý krok. Samotné preteky, napríklad na Majstrovstvách Slovenska som hladko vyhral, ale prišlo finále a to boli už iné, samostatné preteky, kde jediná jazda určila víťaza a tam sa stáva hocičo. Tam môže vyhrať aj ten, čo so šťastím prešiel do finále. Pamätám si na Zlatú prilbu v roku 2012, tam prišiel po pretekoch Puzoň (Mariusz Puszakowski) za mnou a povedal, že dobre o mne za sebou vedel, ako som išiel finále a sústredil sa na mňa už od štartu, aby mi ušiel, inak by to mal so mnou ťažké. Ale aj to druhé miesto vtedy bolo super.“
„V súčasnosti patríš medzi plochodrážnikov, ktorí sa venujú tomuto športu popri práci… Dá sa to zvládať? Ako to máš s pretekmi?“
„Tak dá sa, aj nedá sa… Do práce musím chodiť, aby som mohol napríklad aj pretekať. Skoro všetky zarobené peniaze idú do plochej dráhy. Nemám žiadnych sponzorov a zarobiť sa na plochej dráhe v Čechách nedá. Väčšina pretekov, ktoré jazdím sú takmer zadarmo. Takže je to pre mňa dnes už dosť drahý koníček. Samozrejme mám plochú dráhu strašne rád, inak by som už nejazdil. Tých pretekov čo jazdím, je stále menej a menej. Nie je to také ako napríklad pred desiatimi rokmi, keď som mal veľa pretekov v Poľsku, po Európe. Dnes už jazdím takmer iba v Čechách.“
„Na dráhe sa stretávaš aj so žarnovickými juniormi. Ako by si hodnotil ich výkony?“
„Myslím, že ich môžem iba pochváliť. Ich výkony sú lepšie a lepšie. Niekoľko rokov dozadu niektorí z nich nedokázali poriadne ovládať seba a ani motorku a na dráhe sa nedokázali zmestiť do zákruty. Ale to je už teraz preč. Veľmi sa mi páči a veľké pokroky robí mimo Davida Pacalaja ešte Jakub Valkovič. Na ňom je vidieť, že má hlavu na správnom mieste a má motorku bezpečne v rukách. V ňom je určite potenciál.“
„Ako to s tebou vyzerá do nasledujúcich sezón?“
„No vyzerá to so mnou tak, že sa ešte určite budeme spolu stretávať na pretekoch, ak nie v sedle motorky ako pretekár, tak určite ako divák na tribúne :-). Každopádne určite na sezónu budem pripravený, takže jazdiť ešte budem a už teraz sa teším, že sa postavím na štart pretekov na mojej obľúbenej dráhe v Žarnovici :-).“
