Písal sa rok 1986. Svet bol ešte stále rozdelený na Východ a Západ. No tak ako aj v iných oblastiach, aj na plochej dráhe narastali kvalitatívne rozdiely medzi dvomi svetmi. Západ utekal. Vládli Dáni, sporadicky napádaní Angličanmi, Američanmi, Švédmi. Žarnovická plochá dráha ostala opäť po rokoch jedinou na Slovensku, no v dobrej kondícii a s kalendárom dôležitých pretekov svetového rangu.
Dlhé roky sa riešili sťažnosti na FIM (Svetová motocyklová federácia), že pomerné rozdelenie miest vo svetovom finále družstiev pre kontinentálne krajiny a krajiny mimo európskeho kontinentu a mimo Európy, je nespravodlivé, keďže kvalitatívne tie druhé krajiny utekali tým prvým. Poľsko sa dostávalo do hlbokej krízy, Sovietsky zväz dokonca v družstvách vôbec nesúťažil, v Československu prebiehala generačná výmena a z ostatných krajín sa dokázali v silnej konkurencii presadzovať skôr jednotlivci ako tímy. Z toho dôvodu FIM urobila ráznu zmenu v MS družstiev, keď pre rok 1986 rozdelila krajiny do skupín podľa kvality, výkonov z predošlej sezóny. A tak bola skupina A zložená z Dánska, Anglicka, USA a Švédska, pričom v štyroch stretnutiach, zakaždým na dráhe jedného z účastníkov, zbierali body, aby bolo nakoniec rozhodnuté o konečnom poradí a medailách. Do skupiny B sa okrem Československa dostalo Poľsko, Nemecká spolková republika a Austrália, v ktorej taktiež prebiehala generačná výmena a po predčasnej smrti Billy Sandersa a uväznení Gary Guglielmyho, stratila na sile. Prakticky z jej víťazného mančaftu z roku 1976 ostal iba Phil Crump, otec neskoršieho trojnásobného svetového šampióna Jasona Crumpa.
Potom boli ešte skupiny C (Fínsko, Nový Zéland, Maďarsko, Taliansko) a D (Holandsko, Juhoslávia, Nórsko a Rakúsko). Z každej skupiny víťaz postupoval o skupinu vyššie a posledný zase zostupoval nižšie. Všetko pre sezónu 1987.
Žarnovická plochá dráha bola v dobrej kondícii. Silný organizačný tím združený v ZO Preglejka Žarnovica pod vedením Ing. Milana Šovčíka, dokázal organizovať podujatia na tej najvyššej úrovni. Pretekárska základňa síce utrpela ročnou prestávkou Zdena Vaculíka, ktorý odišiel pracovať do Lýbie, no Pavol Tonhauzer, Dušan Morávek, Vladimír Tomka, Jozef Belica, Pavol Kaliak s juniormi Gašparom Forgáčom, Ladislavom Eliášom a začiatočníkmi Jaroslavom Ceglédym a Jánom Mesiarikom, sa dokázali presadzovať v lige. Do seniorskej reprezentácie pre MS družstiev však nebol povolaný nikto z nich. Po ročnom pôsobení v Extralige sa náš mančaft vrátil opäť do 1.ligy.
Úvod sezóny 1986 bol trochu rozpačitý. Nie najlepšie zladený kalendár a tiež počasie spôsobili to, že v Žarnovici sa jazdilo iba na konci apríla a potom až 22. júna. To už ale bolo druhé kolo MS družstiev skupiny B. V prvom kole v nemeckom Krumbachu, kde si domáce prostredie zvolil austrálsky tím, bol ako vedúci výpravy československého tímu Ing. Milan Šovčík, ktorý tak mal možnosť porovnať organizačnú úroveň rovnakého podujatia v Nemecku a u nás, pričom podľa jeho vyjadrenia, tá u nás vysoko presahovala Krumbach. Tam vyhral „domáci“ austrálsky tím pred Československom, Nemeckom a Poľskom.
Už dlhé obdobie pred pretekmi sa v Žarnovici pravidelne schádzal organizačný výbor, ktorý tvorilo 24 členov a ktorý mal za úlohu pripravovať významné podujatie, vykonávať zadané úlohy, dolaďovať detaily a podobne. Na jeho čele stál, ako to prikazovala doba, tajomník OV KSS Tibor Búci. Pomocnú ruku podávala Preglejka Žarnovica, taktiež mestské kultúrne stredisko, či mestské služby.
Nasadenie jednotlivých krajín bolo takmer najsilnejšie aké mohli postaviť. Víťazi z Krumbachu nasadili spomínaného Phila Crumpa, Steva Regelinga, Alana Rivetta, Davea Jacksona a majstra Európy juniorov z roku 1983 Steva Bakera. Poľsko nominovalo v tom čase svojho najúspešnejšieho pretekára a továrneho jazdca Jawy Romana Jankowského, víťaza žarnovického kontinentálneho semifinále z roku 1984 Zenona Kasprzaka (otec neskoršieho vicemajstra sveta Krzysztofa Kasprzaka), Macieja Jaworeka, ktorý ďalšiu sezónu už jazdil za Nemecko, kam ušiel, v Žarnovici dobre známeho Wojciecha Zabialowicza a Janusza Stachyru. Nemecko prišlo síce bez Egona Mullera (zlomená noha), no so silným Karlom Maierom a Klausom Lauschom a juniormi Gerdom Rissom, Heinzom Huberom a Hansom Faltermeierom. Tím Československa prvýkrát štartoval bez tradičných opôr ako bol Jiří Štancl, bratia Vernerovci, či Petr Ondrašík. Tých nahradili mladí: Antonín Kasper (majster Európy juniorov 1982), Roman Matoušek, Stanislav Urban, Lubomír Jedek a Petr Vandírek.
Prví pretekári sa začali do Žarnovice schádzať už v piatok pred nedeľnými pretekmi. V sobotu ich o 14.00 hod. čakal tréning, potom oficiálne privítanie na mestskom národnom výbore a nakoniec spoločenský večer. Štart pretekov bol naplánovaný na nedeľu 14. hodinu a za prítomnosti televíznych kamier, ktoré robili priamy prenos do celého Československa. Patronát a účasť na pretekoch potvrdil podpredseda vlády SSR Ing. Jaroslav Kanský.
Na tribúnach sa v nedeľu zhromaždilo 7 000 divákov. Nástup pred tribúnu mal samozrejme slávnostný rámec.
Už prvá jazda priniesla rozruch na dráhe. Po páde Lubomíra Jedeka, bola opakovaná bez vylúčeného československého pretekára, ktorého plochodrážne začiatky z rokov 1979 až 1982 sú spojené práve so žarnovickou plochou dráhou. V druhej jazde zase spadol Klaus Lausch, pričom bol nielen vylúčený, ale predovšetkým prevezený do nemocnice v Žiari nad Hronom s otrasom mozgu, čím sa jeho pôsobenie v pretekoch skončilo. Jazdu vyhral prekvapujúco Stanislav Urban z Pardubíc. Tretiu jazdu pre poruchu nedokončil Antonín Kasper. Po piatu jazdu viedla Austrália, no inak to bolo vyrovnané, čo sa ukázalo po šiestej jazde, kde všetky štyri tímy mali na svojom konte 9 bodov. Austrálčania, favoriti pretekov, začali strácať dych. Podľa spomienok Ing. Jozefa Treščáka: „Austrálčania viedli len v prvých štyroch jazdách. Chvíľu sa ešte temperamentne povzbudzovali, potom vehementne protestovali proti kropeniu dráhy a keď im rozhodca vyhovel, klesli na poslednú priečku a ostali bez bodu.“
V ďalšom priebehu prekvapili najmä Poliaci, ktorí sa ujali vedenia a držali si ho prakticky väčšinu pretekov, pričom ťahúňom bol v Žarnovici dobre známy Zenon Kasprzak, ale aj Roman Jankowski. V závere však prišiel mohutný finiš domáceho Československa, ktoré sa dokázalo zomknúť aj napriek smole v prvej sérii a pod vedením manažéra Václava Vernera si vybojovalo vďaka výbornému výkonu v nasadzovacích štyroch jazdách, víťazstvo. Vďaka tomu sa na čele priebežného poradia usadili práve naši reprezentanti pred Austráliou. Tá nakoniec skončila v Žarnovici posledná, no len so šesťbodovou stratou na víťaza. Boli to mimoriadne vyrovnané preteky s dramatickým priebehom, kedy sa situácia menila každou jazdou. Zvíťaziť mohol prakticky hocikto.
V ďalšom priebehu MS družstiev skupiny B, zvíťazilo Československo aj v treťom kole v nemeckom Nordene a v poľskom Leszne skončilo druhé za Poľsko, vďaka čomu postúpilo do finálovej skupiny MS družstiev pre rok 1987 a nahradilo v nej Švédsko. Titul suverénnym víťazstvom vo všetkých kolách, uhájilo Dánsko.
Výsledky:
- Československo 33 (Stanislav Urban 9, Roman Matoušek 9, Antonín Kasper 8, Petr Vandírek 6, Lubomír Jedek 1)
- Poľsko 32 (Zenon Kasprzak 12, Roman Jankowski 9, Janusz Stachyra 6, Maciej Jaworek 4, Wojciech Zabialowicz 1)
- Nemecko 28 (Karl Maier 13, Gerd Riss 10, Heinz Huber 3, Hans Faltermeier 2, Klaus Lausch 0)
- Austrália 27 (Steve Baker 9, Phil Crump 7, Steve Regeling 7, Alan Rovett 2, Dave Jackson 2
