V stredu popoludní začala v kruhu bývalých žarnovických plochodrážnikov a nadšencov histórie tohto športu, kolovať správa o úmrtí plochodrážnika, o ktorom možno povedať, že bol jeden z dvojice prvých pretekárov pochádzajúcich priamo zo Žarnovice.
Vo veku 74 rokov odišiel do plochodrážneho neba Jaroslav Považan. Pre mladšie generácie pomerne neznámy, no pre milovníkov plochodrážnej histórie meno, pri ktorom sa vybavia začiatky žarnovického ligového tímu.
Jaroslav Považan sa narodil v roku 1948 rovnako ako jeho kamarát Vojtech Bartfay. Obaja sa po skončení základnej školy rozhodli študovať na poľnohospodárskej škole v Banskej Bystrici. No a keďže v tom čase bolo v Banskej Bystrici Stredoslovenské výcvikové stredisko pre plochú dráhu, ktorá sa jazdila aj v Žarnovici, začali obaja chodiť aj na tamojší štadión trénovať. 9. októbra 1966 ho potom čakal ostrý plochodrážny debut počas majstrovstiev Slovenska v Bratislave Prievoze. V roku 1967 sa už v Banskej Bystrici nejazdilo, plochá dráha tam nadobro skončila a tak sa výcvikové stredisko pre Stredné Slovensko presťahovalo do Žarnovice. Do domáceho mesta sa sťahoval aj Jaroslav Považan s Vojtechom Bartfayom.
V sezóne 1967 už vo farbách Žarnovice odjazdil všetky tri ligové stretnutia, pričom 13. augusta v stretnutí proti Březolupom nazbieral osem bodov. Ešte predtým, 21. mája v stretnutí s Bratislavou mal pád, ktorý bol zachytený fotografom a dostal sa na titulnú stranu časopisu Auto Moto. V sezóne 1967 ešte absolvoval stretnutie Slovensko vs. Morava v Břeclavi.
O viac štartov prišiel kvôli nástupu na povinnú vojenskú službu. Z tadiaľ ešte prišiel v roku 1969 na dvoje preteky, na majstrovstvá Slovenska a medzinárodné preteky dvojíc. V majstrovstvách Slovenska plnil rolu náhradníka. V sobotu 11. októbra sa do jazdy nedostal, no na druhý deň absolvoval svoje posledné preteky, konkrétne dve jazdy. V nich získal tri body. V tej prvej dokázal jazdiť za vedúcim v celkovom poradí, Bystričanom v žarnovických farbách, Ivanom Dedinom a odolával atakom jeho najväčšieho súpera Jozefa Tótha z Bratislavy, ktorý bol ašpirantom na slovenský titul. Ten nakoniec jazdu nedokončil.
Po skončení vojenčiny, prehovoril rodičov k presťahovaniu sa do Banskej Bystrice.
Nech odpočíva v pokoji.
