Tí čo na to mali, ale Zlatú prilbu nezískali (2.časť)

Zlatá prilba SNP za dobu svojho trvania napísala mnopžstvo príbehov. V pamäti fanúšikov sa väčšinou zapísali najmä tie víťazné, ktoré si pripomíname pohľadom do tabuľky víťazov. No príbehov je oveľa viac a sú aj také, ktoré jednotlivých jazdcov viedli za víťazstvom, no nakoniec to skončilo úplne inak. V nasledujúcich riadkoch si ich pripomenieme.

Tento článok nadväzuje na článok: Tí čo na to mali, ale Zlatú prilbu nezískali z 20. augusta.2024. Môžete si ho prečítať tu: https://www.speedwayclub.sk/ti-co-mali-ale-zlatu-prilbu-snp-neziskali/ Ten bol spracovaný do roku 2000. Tento článok kontinuálne pokračuje od Zlatej prilby SNP z roku 2001. Výnimkou je len Matej Ferjan, ktorý u nás štartoval ešte v minulom storočí.

Matej Ferjan (1977-2011) na Zlatej prilbe SNP debutoval v roku 1997, kedy obsadil 12. miesto s 8 bodmi. V roku 1998 však už patril medzi favoritov. Po základnej časti pretekov obsadil 2. miesto so 14 bodmi, keď ako jediný porazil napokon víťazného Čecha Jirouta. Potom mu však nevyšlo prvé semifinále a tak postupoval až z opravnej jazdy, aby vo finále skončil piaty. Ferjan mal štartovať na Zlatej prilbe SNP aj v roku 2002. Napokon však z účasti jeho i Izaka Šanteja zišlo a tak namiesto nich štartovali domáci odchovanci Ján Halabrín a Michal Návarka. Ferjan spočiatku jazdil za rodné Slovinsko a v domácom slovinskom šampionáte jednotlivcov získal 5 titulov. Neskôr a až do smrti, jazdil s licenciou maďarskej motocyklovej federácie. Z maďarského šampionátu jednotlivcov má pre zmenu 6 titulov. V roku 1998 sa stal tretím najlepším juniorom U21 na svete. V rokoch 2001 a 2002 bol Ferjan súčasťou Speedway Grand Prix a práve v spomínanom roku 2002 sa mal stať prvým jazdcom zo Speedway Grand Prix na Zlatej prilbe SNP. V roku 2004 sa stal Ferjan vicemajstrom Európy jednotlivcov. Ferjan roky hájil farby AMK ZP Pardubice v českej Extralige. V máji 2011 Ferjana našli mŕtveho, pričom príčinou smrti bola krvná zrazenina v nohe. Mal len 34 rokov.

Martin Smolinski (1984) je Nemec, ktorý má však poľské korene. Smolinski je 8-násobným majstrom Nemecka na krátkej plochej dráhe a je aj 3-násobným majstrom Nemecka na dlhej plochej dráhe. V roku 2014 bol súčasťou Speedway Grand Prix na krátkej plochej dráhe, aby v celkovom hodnotení seriálu obsadil 12. miesto. Dokázal však vyhrať hneď prvú Speedway Grand Prix v roku 2014, v novozélandskom Aucklande. Smolinski je 3-násobným majstrom sveta na dlhej plochej dráhe. V súčasnosti pôsobí ako tuner. Na Zlatej Prilbe SNP sa Smolinski predstavil 1-krát. A to ako 16-ročný v roku 2001. Vtedy však prišiel skôr zbierať skúsenosti a hlavnými favoritmi pretekov boli Čech so slovenskou licenciou Topinka a Poliak Dadoś, zobrazení na zadnej strane programu. Smolinski napokon obsadil 13. miesto so 7 bodmi. Inak to malo byť v roku 2019, kedy bol Smolinski najväčším favoritom Zlatej prilby SNP. Do Žarnovice však napokon nepricestoval, keďže deň predtým mal pád v chorvátskom Goričane v rámci pretekov Speedway Grand Prix Challenge. A tak druhý štart na našej dráhe zaknihoval v roku 2021, počas Speedway Grand Prix Challenge, kde obsadil 5. miesto s 10 bodmi. Pričom Smolinski sa viackrát kvalifikoval do pretekov Speedway Grand Prix Challenge, ktoré sú každoročnou vstupenkou do Speedway Grand Prix.

Martin Smolinski (červená prilba) na štarte ZP 2001

Rafal Szombierski (1982) je odchovancom zo Žarnovice blízkeho poľského Rybnika. Szombierski získal v roku 2001 bronz v Majstrovstvách sveta juniorov. A v roku 2002 získal bronz v Majstrovstvách Európy jednotlivcov. Bronz má aj z Majstrovstiev Európy dvojíc z roku 2004. V roku 2003 sa Szombierski stal Majstrom Poľska juniorských družstiev. Zároveň je víťazom aj poľskej Bronzovej prilby z roku 2001. V Žarnovici má na konte 2 štarty. Na Zlatej prilbe SNP v roku 2001 a 2002, kde obsadil vždy 2. miesto. V roku 2001 vyhral základnú časť pretekov s plným počtom 16 bodov. Následne vyhral aj druhé semifinále, ale vo finále finišoval za víťazným krajanom Dadośom. V roku 2002 skončil po základnej časti pretekov na 4. mieste s 13 bodmi. Následne nepostúpil z druhého semifinále. Vynahradil si to však opravnou jazdou a vo finále sa musel skloniť len pred Maďarom Stefanim. V roku 2020 spôsobil Szombierski s 2 promile alkoholu v krvi dopravnú nehodu s ťažkým ublížením na zdraví, pričom z miesta činu ušiel. Za to bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov a 4 mesiace.

Zľava Rafal Szombierski, Robert Dadoś a Tomáš Topinka na ZP 2001

Tomáš Topinka (1974) je súčasným manažérom pražskej Markéty. V minulosti štartoval aj s licenciou slovenskej motocyklovej federácie. A práve s našou licenciou sa predstavil na Zlatej prilbe SNP v rokoch 2000 a 2001. V roku 2000 obsadil 6. miesto a v roku 2001 to bolo 3. miesto. Všetko však mohlo byť inak. V roku 2001 obsadil po základnej časti pretekov 2. miesto s 13 bodmi, keď jednu jazdu vyhral a 3-krát bol druhý. Keď sa musel skloniť 2-krát pred Szombierskim a raz pred Maďarom Szatmárim. Prvé semifinále vyhral pred Dadośom a išiel aj do čela finálovej jazdy. Tá však bola prerušená pre pád Taliana Maidu a v reštarte jazdy, už bez vylúčeného Taliana, sa musel Topinka skloniť pred Dadośom a Szombierskim. Topinka má však na konte v Žarnovici víťazstva v kvalifikačných kolách Majstrovstiev sveta juniorov, ktoré u nás vyhral, tak v roku 1994, ako i v roku 1995. Najväčším úspechom kariéry Topinku je víťazstvo na pardubickej Zlatej prilbe v roku 1996.

Tomáš Topinka skončil na ZP 2001 tretí

Stanislaw Burza (1977) debutoval na našej dráhe, na Zlatej Prilbe SNP v roku 2000. Kedy celkovo obsadil 4. miesto. Na víťazstvo však siahal v roku 2004. Vtedy vyhral základnú časť pretekov so 16 bodmi. Vyhral aj druhé semifinále. Viedol aj vo finále. Z toho však pre poruchu motocykla musel odstúpiť a tak víťazstvo padlo do vienka Čechovi Suchánekovi, kým Burza bol klasifikovaný na 6. mieste. V roku 2005 obsadil Burza na Zlatej prilbe SNP rovnako 6. miesto. V roku 2014 to bolo 10. miesto. V roku 2017 11. miesto a v roku 2019 pri poslednom štarte zopakoval najlepšie umiestnenie z prvého štartu z roku 2000, t.j. 4. miesto. Všetko si však vynahradil na Medzinárodných majstrovstvách Slovenska, ktoré v roku 2015 vyhral. Burza je z rokov 2004 a 2005 poľským ekstraligovým šampiónom s Uniou Tarnów. V roku 2003 obsadil 10. miesto v Majstrovstvách Poľska jednotlivcov. Burza v súčasnosti pôsobí ako tuner a úzky spolupracovník a kamarát Speedway Clubu Žarnovica.

Stanislaw Burza (červená prilba) počas ZP 2004

Piotr Świderski (1983) sa v Žarnovici a na Zlatej prilbe SNP predstavil 1-krát a to v roku 2005. Vtedy opanoval základnú časť pretekov s plným počtom 16 bodov. V druhom semifinále sa však musel skloniť pred Magosim, aby vo finále finišoval za Maďarmi Magosim a Tihányim na celkovom 3. mieste. Świderski má na konte 2 poľské ekstraligové tituly družstiev. Ale vyhral aj najvyššiu švédsku a britskú ligovú súťaž. Po zavesení kombinézy na klinec, pôsobí ako tréner.

Prvým Slovincom vo finále Zlatej prilby SNP bol spomínaný Matej Ferjan. V roku 2007 však viedol finálovú jazdu až do pádu, za ktorý bol vylúčený, Izak Šantej (1973). Šantej obsadil najprv na silno obsadenej Zlatej prilbe SNP v roku 2000 5. miesto. V roku 2002 z jeho štartu na Zlatej prilbe SNP napokon zišlo. V roku 2003 tiež patril k favoritom pretekov. Prvú jazdu vyhral, z tej druhej však bol vylúčený pre pád. A so 4 bodmi sa nekvalifikoval do finále pre 5 najlepších, keďže Zlatá prilba SNP bola v roku 2003 pre dážď ukončená po 2. sérii jázd. Najlepším umiestnením Šanteja na Zlatej prilbe SNP je tak 3. miesto z roku 2006. V spomínanom roku 2007 obsadil po základnej časti pretekov 6. miesto s 11 bodmi. Vyhral však druhé semifinále a viedol senzačne aj v spomínanom finále, z ktorého však bol, ako bolo spomínané vyššie pre pád vylúčený a tak bol klasifikovaný na 6. mieste. Pri poslednom štarte na Zlatej prilbe SNP v roku 2008 obsadil 5. miesto. A tak jediným víťazom Zlatej prilby SNP zo Slovinska je zatiaľ Matic Ivačič z roku 2019. Šantej je 10-násobným slovinským vicemajstrom jednotlivcov, keď 5-krát sa musel skloniť pred Matejom Ferjanom a 5-krát pred Matejom Žagarom. V súčasnosti sa Šantej stále pohybuje okolo plochej dráhy.

Izak Šantej na nástupe ZP 2007

Martin Gavenda (1987) je synom Jaroslava Gavendu. Jaroslav Gavenda v roku 1996 vyhral Zlatú prilbu SNP s ako prvý pretekár s licenciou slovenskej motocyklovej federácie. Martin ho však nenapodobnil, hoci v roku 2008 bol k tomu blízko. Gavenda plnil najprv v roku 2007 na Zlatej prilbe SNP úlohu náhradníka. V roku 2008 obsadil na Zlatej prilbe SNP 6. miesto s 12 bodmi po základnej časti. Vyhral však druhé semifinále a viedol 5 kôl aj vo finále, až kým ho nezradila reťaz. V roku 2008 teda z toho bolo len 6. miesto. Z roku 2010 má zo Zlatej prilby SNP 13. miesto, z roku 2011 10. miesto. Jeho maximom na najstaršom motoristickom podujatí na Slovensku sú dve 2. miesta z rokov 2012 a 2014. Okrem toho má aj 4. miesto z roku 2013 a jeho posledný štart sa viaže na rok 2019, kedy obsadil 14. miesto. V roku 2012 vyhral na našom ovále Memoriál Ladislava Eliáša. Vo finálovej jazde o majstra Slovenska však skončil na 2. mieste za víťazným Rusom Gafurovom. Od vzniku Speedway Clubu Žarnovica s ním Gavenda úzko spolupracuje. Najprv pôsobil ako jazdec, v súčasnosti ako tréner v rámci Speedway academy.

V roku 2007 plnil rolu náhradníka na ZP Martin Gavenda

Pawel Hlib (1986) bol cca 20 rokov dozadu považovaný za jeden z najväčších talentov poľskej plochej dráhy. Hlib vyhral v rokoch 2005, 2006 a 2007 s poľským tímom U21 Majstrovstvá sveta družstiev v tejto vekovej kategórii. Okrem toho je majstrom Poľska juniorov z roku 2007. V rokoch 2004 a 2005 obsadil Hlib dve 2. miesta v rámci poľskej Striebornej prilby. Hlib štartoval v Žarnovici 1-krát a to na Zlatej prilbe SNP v roku 2008. Vtedy vyhral základnú časť pretekov s kompletom 16 bodov. V prvom semifinále sa však musel skloniť pred Martinom Vaculíkom, ale z 2. miesta postúpil do finále, kde napokon obsadil 2. miesto. V súčasnosti sa už plochej dráhe venujú jeho dvaja synovia.

Pawel Hlib si skúša štart na tréningu pred ZP 2008

Piotr Świst (1968) sa v Žarnovici predstavil 2-krát. Najprv v roku 1987 vyhral s 15 bodmi žarnovické semifinále Majstrovstiev Európy juniorov U21, aby vo finále v poľskej Zielonej Góre obsadil 2. miesto za víťazným  Britom Garym Havelockom. Na Zlatej prilbe SNP sa predstavil 1-krát a to v roku 2010, kedy obsadil 10. miesto. Świst jazdil v rokoch 1985-1997 za Stal Gorzów, kde patrí dodnes medzi legendy. Świst je až 3-násobným individuálnym majstrom Poľska juniorov. Z roku 1992 má zlato z Majstrovstiev Poľska dvojíc. Má taktiež 3 pódiové umiestnenia z poľského šampionátu jednotlivcov. V roku 1994 obsadil 15. miesto v jednodňových Majstrovstvách sveta jednotlivcov. Okrem toho má v zbierke 1 poľskú Zlatú, 1 poľskú Striebornú a 2 poľské Bronzové prilby. Jeho bohatá kariéra trvala až do roku 2016.

Piotr Świst sa v roku 2010 vrátil do Žarnovice po dlhých 23 rokoch

Václav Milík starší vyhral Zlatú prilbu SNP v rokoch 1997 a 2000. Jeho syn Václav Milík mladší (1993) ho zatiaľ nenapodobnil. Milík mladší obsadil na Zlatej prilbe SNP postupne 4. miesto (2010), 3. miesto (2012) a 2. miesto (2015). V roku 2015 vo finále viedol, musel sa však skloniť pred umením Martina Vaculíka. Milík má dve 2. miesta aj z Medzinárodných majstrovstiev Slovenska z rokov 2019 a 2023. Vtedy však tiež vo finále vždy viedol, ale i vtedy ho predbehol Vaculík. Milík je 8-násobným majstrom Českej republiky jednotlivcov. Milík v roku 2017 vyhral, zatiaľ ako posledný Čech, Zlatú prilbu mesta Pardubice. Milík má zo seriálu Speedway European Championship striebro (2016) a bronz (2017). Darilo sa mu aj v sezóne 2014, v ktorej získal dve európske zlatá a to z Majstrovstiev Európy juniorov U21 a z Majstrovstiev Európy dvojíc. Milík to do Speedway Grand Prix ako stály účastník nedotiahol, hoci mal k tomu blízko. Viackrát sa však predstavil ako divoká karta počas pražských Speedway Grand Prix. Pričom ďalšie štarty v rámci prestížneho seriálu pridal z pozície stáleho náhradníka

Václav Milík (biela prilba) na ZP 2010

Eduard Krčmář (1996) debutoval na Zlatej prilbe SNP v roku 2012, kedy po páde v semifinále odstúpil z pretekov, aby obsadil celkové 10. miesto. V roku 2016 to bolo 2. miesto. V roku 2018 bol asi najväčším favoritom na víťazstvo. 55. Zlatú prilbu SNP však odplavil dážď. V roku 2022 pri svojom poslednom štarte na Zlatej prilbe SNP obsadil 14. miesto. Krčmář  v roku 2017 vyhral pardubickú Zlatú stuhu juniorov. Krčmář do dnešného dňa drží rekord v počte individuálnych titulov majstra Českej republiky juniorov, keď tento šampionát vyhral až 4-krát. Krčmář je individuálnym majstrom Českej republiky z roku 2020. Z roku 2016 má striebro z Majstrovstiev Európy juniorov U21. Z roku 2014 má s Milíkom zlato z Majstrovstiev Európy dvojíc.

Karol Zabik (1986) zdedil plochú dráhu po svojom otcovi Janovi. Zabikobsadil na Zlatej prilbe SNP v roku 2013 2. miesto. 2. miesto má aj z Medzinárodných majstrovstiev Slovenska z roku 2014. Zabik je odchovancom toruńskej plochej dráhy. Zabik je individuálnym majstrom sveta juniorov U21 z roku 2006. Z rokov 2005, 2006 a 2007 má zlatá z Majstrovstiev sveta juniorských družstiev U21. Zabik je z roku 2005 Majstrom Európy juniorov U19. Z roku 2006 má aj individuálny poľský juniorský titul. A z roku 2006 má aj poľskú Striebornú prilbu. Prečo to nedotiahol až do Speedway Grand Prix? Odpoveď je jednoduchá, pomerne časté a vážne zranenia.

Jurica Pavlic (1989) je synom Zvonka Pavlica. A práve otcove úspechy prekonal práve Jurica. Pavlic je historicky najlepším chorvátskym plochodrážnym jazdcom. Je chorvátskym multišampiónom. Pavlic má bronz (2008) a striebro (2009) z Majstrovstiev sveta juniorov U21. Z roku 2006 má zlato a z roku 2007 striebro z Majstrovstiev Európy juniorov U19. Z roku 2007 je majstrom Európy jednotlivcov. Jeho prakticky jediným seniorským výraznejším úspechom je triumf na pardubickej Zlatej prilbe v roku 2015. Pavlic debutoval na našej dráhe počas Kvalifikácie do Speedway Grand Prix v roku 2006, kedy obsadil 9. miesto s 8 bodmi. Na Zlatej prilbe SNP mal debutovať v roku 2006, kedy by bol najväčším favoritom na víťazstvo. Vtedy sa však jeho meno z programu škrtalo. A tak debutoval na Zlatej prilbe SNP až v roku 2016, kedy obsadil 4. miesto. Pri druhom a poslednom štarte na Zlatej prilbe SNP v roku 2017 obsadil 6. miesto. Jeho najväčším úspechom na našej dráhe je víťazstvo v pretekoch Speedway European Championship Challenge v roku 2013. Pavlicovu kariéru ovplyvnila zlomenina nohy z roku 2011, z poľskej Ekstraligy, po kolízii s Patrykom Dudekom.

Na ZP 2016 vedie finálovú jazdu Martin Vaculík pred Eduardom Krčmářom, Adrianom Cyferom a Jurica Pavlicom

Krystian Pieszczek (1995) sa zatiaľ v Žarnovici predstavil 1-krát a to na Zlatej prilbe SNP v roku 2017. V základnej časti pretekov získal 15 bodov, keď podľahol jedine Čechovi Smetanovi, čo stačilo na 2. miesto za bezchybným Vaculíkom. Pieszczek vyhral druhé semifinále a po štarte finálovej jazdy bol druhý, po chvíli ho však predbehol Vaculík, ktorý neskôr predbehol aj Čecha Kusa a tak Vaculík slávil víťazstvo, kým Pieszczek finišoval tretí. Druhý štart v Žarnovici a na Zlatej prilbe SNP mal Pieszczek zaznamenať v roku 2024. Vtedy sa však jeho meno v programe škrtalo. Pieszczek, podobne ako už predtým spomínaní Hlib, či Zabik patrí medzi úspešných juniorov, ktorí sa však v seniorskom veku výrazne nepresadili. V roku 2016 sa stal vicemajstrom sveta juniorov U21 a v tomto roku získal aj zlato v Speedway World Cup, kde plnil úlohu juniorského náhradníka. V roku 2016 vyhral aj poľskú Striebornú prilbu. Predtým, v rokoch 2012 a 2013 vyhral poľskú Bronzovú prilbu. V roku 2014 vyhral v Pardubiciach juniorskú Zlatú stuhu. Pieszczek je aj majstrom sveta juniorských družstiev U21 z roku 2016. A v roku 2016, zaknihoval aj najlepšie umiestnenie v poľskom šampionáte jednotlivcov a to 4. miesto. To sú úspechy, na ktoré však už len Pieszczek spomína, keďže v súčasnosti jazdí Krajowu ligu źuźlowu za Gdańsk, ktorého je odchovancom.

Pieszczek (červená prilba) na ZP 2017

Marko Levišin (2000) debutoval na našej dráhe v roku 2016 počas Pohára priateľstva Slovensko-Ukrajina. Levišin sa na Zlatej prilbe SNP predstavil zatiaľ 2-krát. Prvýkrát to bolo v roku 2021, kedy z toho bolo len 14. miesto s 5 bodmi. V roku 2022 však prechádzal pretekmi ako horúci nôž maslom. Vyhral základnú časť pretekov s kompletom 16 bodov. Následne i prvé semifinále. Vo finále však neodštartoval, ale ostrým atakom v prvej zákrute sa prebil za víťazného Poliaka Chmiela, za ktorým skončil na 2. mieste.

Jakub Krawczyk (2004) debutoval na našej dráhe v roku 2022, kedy vyhral žarnovické semifinále Majstrovstiev Európy juniorov U19. O rok na to, v rámci rovnakého podujatia na našej dráhe plnil úlohu náhradníka. Na Zlatej prilbe SNP štartoval jeden raz. Bolo to v roku 2022, kedy obsadil v základnej časti pretekov 7. miesto s 9 bodmi. Následne bol tretí v druhom semifinále, vyhral však opravnú jazdu. Finále však muselo byť pre jeho pád prerušené a tak obsadil konečné 6. miesto. Krawczyk v roku 2022 vyhral poľskú Bronzovú prilbu. Krawczyk je z roku 2024 poľským individuálnym juniorským šampiónom. Krawczyk v súčasnosti jazdí v Poľsku 2. Ekstraligu za Ostrów, ktorého je odchovancom.

Nazar Parnickij (2006) sa po prvýkrát predstavil v Žarnovici počas semifinále Majstrovstiev Európy juniorov U19, kde obsadil 2. miesto za spomínaným víťazným Krawczykom. Následne na druhý deň štartoval na pretekoch pri príležitosti osláv 70. rokov plochej dráhy v Žarnovici. Tu však skončil v semifinále. Z kraja roku 2024 obsadil až 12. miesto na Medzinárodných majstrovstvách Slovenska. A v roku 2024 štartoval aj na Zlatej prilbe a boli to pre neho rozpačité preteky. Do semifinále postupoval s odretými ušami z 10. miesta, keď v základnej časti dal dokopy 9 bodov. Následne bol druhý v druhom semifinále a vo finále napokon tretí. Ťažil však z porúch Poliakov Galu a Majewskeho. Jediným Ukrajincom so Zlatou prilbou na hlave, tak zostáva zatiaľ Viktor Kolodij. Parnickij v roku 2024 vyhral Majstrovstvá Európy juniorov U19. V roku 2024 získal striebro z Majstrovstiev sveta juniorov U21. Minulý rok však tento šampionát vyhral. Minulý rok obsadil aj 5. miesto vo finálovej sérii Speedway European Championship. Vďaka týmto výsledkom sa stal prvým náhradníkom pre tohtoročnú Speedway Grand Prix. Po odstúpení Brita Woffindena je však plnohodnotnou súčasťou najprestížnejšieho seriálu. Tu sa mu však príliš nedarí. Oveľa viac sa mu darí v poľskej Ekstralige, kde jazdí za Leszno.

Nazar Parnickij (modrá) počas ZP 2024

David Bellego (1993) má v Žarnovici na konte zatiaľ 3 štarty z toho jeden na Zlatej prilbe SNP, kde minulý rok obsadil 2. miesto. Po základnej časti bol až šiesty s 11 bodmi. Následne obsadil druhé miesto v druhom semifinále a druhý bol aj vo finále. Bellego je 4-násobným majstrom Francúzska na klasickej plochej dráhe. V minulosti sa venoval aj dlhej plochej dráhe. O čom svedčia tituly majstra sveta družstiev z rokov 2018 a 2019. Bellego je z roku 2021 zároveň aj majstrom Európy dvojíc. Bellego je historicky prvý Francúz, ktorý sa predstavil v najkvalitnejšej plochodrážnej súťaži sveta- poľskej Ekstralige. V tomto roku v rámci poľských ligových súťaží hájil farby lotyšského Daugavpilsu v Krajowej lige źuźlowej, kde sa stal tretím najlepším jednotlivcom spomínanej súťaže.

David Bellego skončil na ZP 2025 na druhom mieste

Mateusz Szczepaniak (1987) debutoval na našej dráhe v roku 2017. Kedy plným počtom bodov a víťaznou dodatkovou jazdou prispel k triumfu Poľska v semifinále Majstrovstvách Európy dvojíc. Dobre si počínal aj na minuloročných Medzinárodných majstrovstvách Slovenska, kde obsadil 2. miesto. Minulý rok sa predstavil aj na Zlatej prilbe SNP. A po základnej časti pretekov to bolo 7. miesto s 10 bodmi. Následne nepostúpil z druhého semifinále. Postúpil však z opravnej jazdy, aby vo finále skončil napokon piaty. Szczepaniak vyhral v roku 2006 poľskú Bronzovú prilbu. V roku 2007 vyhral Majstrovstvá sveta juniorských družstiev U21. Szczepaniak v roku 2017 obsadil 11. miesto so 6 bodmi v pretekoch Speedway Grand Prix Challenge. Szczepaniak minulý rok prispel k triumfu Speedway Clubu Žarnovica v českej Extralige, kde sa s vestou Žarnovice predstavil v 3 pretekoch. V minulosti jazdil plochú dráhu aj jeho brat Michal. Szczepaniak v súčasnosti v Poľsku háji farby Rzeszówa v 2. Ekstralige.

Jaimon Lidsey (1999) má v Žarnovici na konte zatiaľ 2 štarty. Ten prvý bol na minuloročnej Zlatej prilbe SNP. Tu obsadil po základnej časti pretekov 2. miesto so 14 bodmi, keď ako jediný dokázal poraziť víťazného naturalizovaného Poliaka Artema Lagutu. Predstavil sa tak v druhom semifinále, ktoré vyhral, ale vo finále finišoval až štvrtý. Chuť si však u nás napravil tento rok, keď v rámci žarnovického semifinálového kvalifikačného kola do budúcoročnej Speedway Grand Prix obsadil 2. miesto s 13 bodmi. V pretekoch Speedway Grand Prix Challenge však obsadil až 13. miesto s 5 bodmi. Lidsey je z roku 2020 majster sveta juniorov U21. V rokoch 2018 a 2019 vybojoval titul majstra Austrálie juniorov. Na začiatku tohto roka sa stal vicemajstrom Austrálie jednotlivcov. Lidsey pôsobí v tomto roku v Poľsku v rámci Ekstraligy za Czestochowu.

Jaimon Lidsay v akcii na ZP 2025

Francis Gusts (2003) je označovaný za najväčší talent lotyšskej plochej dráhy po Andžejsovi Lebedevsovi. Gustsmá zatiaľ v Žarnovici na konte 5 štartov z toho jeden na Zlatej prilbe SNP. Na tej štartoval vlani. Po základnej časti pretekov to bolo 5. miesto s 12 bodmi. Následne postúpil z prvého semifinále do finále, kde skončil tretí. Gusts je majstrom Európy juniorov U19 a juniorských dvojíc U19 z roku 2021. Z roku 2021 má víťazstvo aj z Memoriálu Ľuboša Tomíčka. Z roku 2023 má bronz zo Speedway of Nations 2. Gusts minulý rok skončil na 15. mieste s 3 bodmi v pretekoch Speedway Grand Prix Challenge. V rovnakých pretekoch takmer štartoval aj tento rok, nebyť zbabranej dodatkovej jazdy. Gusts pôsobí v Poľsku v tejto sezóne v 2. Ekstralige, kde háji farby Rzeszówa.

Patrick Hansen (1998) v roku 2023 obsadil 5. miesto na Medzinárodných majstrovstvách Slovenska. Druhý štart na našej dráhe pridal minulý rok na Zlatej prilbe SNP, kde najprv nazbieral 13 bodov v základnej časti, čo stačilo na 4. miesto a bezpečný postup do semifinále. V ňom však spadol, bol vylúčený a do opravnej jazdy už nenastúpil a tak obsadil 10. miesto. Hansen v roku 2018 vyhral pardubickú juniorskú Zlatú stuhu. V roku 2023 obsadil 3. miesto v majstrovstvách Dánska jednotlivcov. To značilo svetlú budúcnosť. Kariéru Hansena však poznačil pád z roku 2023 z poľskej ligy. Po ňom sa síce zázračne vrátil na ovály, no nedosahoval už také výsledky ako predtým. A tak sa začiatkom roka rozhodol ukončiť kariéru a v súčasnosti je manažérom ekstraligovej Czestochowej.

Patrick Hansen vedie pred Jaimonom Lidsayom na ZP 2025

Text: Martin Cimra