Blížiaci sa termín prvých pretekov jubilejnej sezóny 2023, ktorými budú Medzinárodné majstrovstvá Slovenska, je príležitosťou trochu sa ohliadnuť za históriou. Bodom, ktorý spája minulosť so súčasnosťou je aj meno Vaculík. Snáď každý fanúšik pozná úspechy Martina Vaculík, no najmä tí mladší by mali vedieť, že všetko začalo pri inom Vaculíkovi, Zdenovi. Pozrime sa teda ako sa darilo slávnemu otcovi slávneho syna v slovenskom šampionáte.
Zdeno Vaculík jazdil plochú dráhu v rokoch 1972 až 1989, pričom v roku 1986 mal ročnú prestávku, keďže bol pracovne vycestovaný v Líbyi. Pokým v prvých rokoch svojej kariéry, ktoré strávil ako pretekár Bratislavy a neskôr Zohora, nepatril medzi adeptov na slovenský titul (V roku 1972 bol 16. z 20 účastníkov a o rok na to 12. za 21 pretekárov), po návrate z vojny, kedy účinkoval v rokoch 1975 a 1976 v Pardubiciach, kde sa zaradil aj ziskom titulu vicemajstra Československa juniorov medzi kvalitných pretekárov, už ašpiroval na popredné umiestnenia. Potvrdil to hneď po návrate z vojny, keď v sezóne 1977 jazdil opäť v Zohore a v štvorkolových majstrovstvách Slovenska obsadil druhé miesto, dva body za žarnovickým Jánom Danielom. O rok na to už boli oddielovými kolegami, keď sa Zdeno presťahoval do Žarnovice, kde dostal bývanie, prácu a mal predsa len lepšie podmienky pre jazdenie. Hneď prvý rok sa stal majstrom Slovenska pred Jánom Danihelom a pretekármi Zohora Štefanom Eliášom a Miroslavom Bačíkom. O rok na to sa majstrovstvá Slovenska neodjazdili, ale poradie bolo určené na základe výsledkov z celej sezóny. Zdeno Vaculík bol vyhlásený majstrom Slovenska pred zohorským Jaroslavom Drahošom a žarnovickým Jaroslavom Dankom. A práve posledne menovaný dokázal o rok na to poraziť Zdena Vaculíka v boji o titul o jediný bodík, keď sa spočítavali výsledky všetkých štyroch kôl (2 v Zohore a 2 v Žarnovici). Tretie miesto obsadil v Moravák v žarnovických službách Lubomír Jedek.
V roku 1981 sa išli majstrovstvá Slovenska systémom jediných pretekov a z víťazstva sa tešil prvýkrát Dušan Morávek. Zdenovi nevyšla iba jediná jazda, keď hneď v úvode prehral s Morávekom a Jedekom, čo znamenalo, že nakoniec skončil až bronzový. Na trón majstra Slovenska sa ale vrátil v roku 1983, kedy získal najviac bodov v štyroch kolách (2x Žarnovica a 2x Zohor). Za sebou udržal tak Moráveka ako aj Pavla Tonhauzera. Rovnaká trojica pretekárov obsadila stupne víťazov a o rok na to. Tentoraz bol v štyroch kolách najúspešnejší Tonhauzer pred Vaculíkom a Morávekom. V extraligovej sezóne 1985 boli majstrovstvá Slovenska v podstate súťažou dvoch najlepších, kde zvyšok bral iba to čo ostalo. Titul nakoniec získal Morávek až v dodatkovej jazde, keďže po štyroch pretekoch mali s Vaculíkom rovnaký počet bodov.
Po ročnej prestávke sa Zdeno Vaculík vrátil v roku 1987 opäť na plochú dráhu. Slovenský šampionát skladajúci sa z dvoch pretekov, pričom v ňom štartovali už len pretekári Žarnovice (zohorská plochá dráha prestala fungovať), sa stal korisťou Pavla Tonhauzera pred Jozefom Belicom a Zdenom Vaculíkom. O rok na to získal Vaculík svoj štvrtý – posledný titul, ale vo veľkom štýle, keď v dvojici pretekov nedal šancu súperom a zakaždým vyhral. O rok na to sa už do majstrovstiev Slovenska nezapojil.
Výsledky Zdena Vaculíka v MSR:
1972 – 16. miesto
1973 – 12. miesto
1977 – 2. miesto
1978 – 1. miesto
1979 – 1. miesto
1980 – 2. miesto
1981 – 3. miesto
1983 – 1. miesto
1984 – 2. miesto
1985 – 2. miesto
1987 – 3. miesto
1988 – 1. miesto
