Písal sa dátum 23. júna 2012. Pre niekoho obyčajná sobota, pre slovenských plochodrážnych fanúšikov neskutočný zážitok. Martin Vaculík pri svojom debute medzi svetovou elitou porazil všetkých ktorých mal, aby zvíťazil v Grand Prix Gorzówa. Odvtedy pretieklo dole Hronom množstvo vody. Veľa vecí sa zmenilo, no niečo zostalo. Najlepší slovenský plochodrážnik v histórii dokáže vyhrávať medzi elitou, dokáže vyhrávať v Grand Prix!
Bol to pamätný deň, ktorý žiadny slovenský plochodrážny fanúšik nikdy nezabudne. Po zranení Jaroslawa Hampela, dostal šancu v GP Gorzówa nastúpiť 22-ročný slovenský mladík. Už len toto zhromaždilo množstvo fanúšikov pri televízoroch, v povestnej Kolkárni na žarnovickom štadióne sa zišlo okolo dvesto ľudí, ktorí na niekoľkých obrazovkách sledovali, ako ich eso poráža tie svetové. Boli to obrovské emócie, veď za seba odsúval vtedajšie hviezdy Tomasza Golloba, Grega Hancocka, Nicki Pedersena, Jasona Crumpa, Chrisa Holdera a ďalších. Hviezdil….a popri ňom tak trochu aj neznáma hviezdička 17-ročný Bartosz Zmarzlik, ktorý ako divoká karta obsadil v pretekoch tretie miesto. Oslavy po víťazstve slovenského pretekára nemali v Žarnovici konca. Niektorí do noci oslavovali, niektorí rozposielali správy známym, niektorí písali do médií. A že to malo dosah dosvedčila aj neskoršia tlačová konferencia, ktorú s Maťom o pár dní na to zorganizoval pre všetky slovenské televízie a fanúšikov Speedway Club Žarnovica. Boli to úžasné okamihy.
Aj ďalšie roky boli v podaní Maťa Vaculíka viac, či menej úspešné. Boli sezóny, keď v Grand Prix chýbal, keď sa sústredil na ligy. Boli sezóny a našťastie aj trvajú, keď štartoval medzi elitou. Jeho víťazstvo z roku 2012 však nie je jediné. Dokázal vyhrať aj ďalšie Grand Prix, dokázal stáť na stupňoch víťazov popri najväčších hviezdach svetovej plochej dráhy. Dokonca dvakrát útočil aj na medailové pozície v celkovom poradí. Keby bolo keby, už mohol byť dvojnásobný medailista. Avšak proti boli zranenia….tak ako aj v tejto sezóne.
Na ďalšie víťazstvo v seriáli Grand Prix si musel počkať do roku 2017. Tu trochu prekvapujúco dokázal vyhrať v slovinskom Kršku. O rok na to si zopakoval víťazstvo v GP Gorzówa. Opäť nasledovala dlhšia prestávka a fanúšikovia sa dočkali v tejto sezóne. Prvýkrát vystúpil na stupeň najvyšší v Prahe. Na dráhe, kde pravidelne štartoval od svojich začiatkov, to bolo pre neho také trochu domáce víťazstvo. No a potom prišla sobotná Toruń.
Sezónu 2022 nezačal v seriáli Grand Prix najlepšie. Po dvoch pretekoch v chorvátskom Goričane a v poľskej Warszawe sa delil spolu s Dan Bewleyom o posledné miesto v priebežnom poradí. Potom však prišiel raketový nástup. V Prahe vyhral a zamieril si to do tej lepšej polovice štartovného poľa. Potom prišilo menšie zakopnutie v nemeckom Teterowe a návrat na výšiny druhým miestom v domácom Gorzówe. Martin po týchto výsledkoch začal atakovať medailové pozície. Slovenskí fanúšikovia sa tešili a plochodrážni historici dúfali, že pribudne ďalšia krajina do historických tabuliek. Bohužiaľ nestalo sa tak. Po extraligovom stretnutí s Lublinom, v ktorom si pri páde zlomil lopatku a poškodil zápästie, prišla absencia vo viacerých pretekoch, medzi nimi v GP Challenge v škótskom Glasgowe, ale bohužiaľ aj v GP Veľkej Británie v Cardiffe. Jeho návrat na GP vo Wroclawi vôbec nebol ideálny. S nedoliečeným zranením na viac ako päť bodov nedosiahol. A podobne aj vo Vojense, kde získal jediný bodík a strmhlavo klesol na spodné miesta v priebežnom poradí. Zachrániť sa to snažil vo švédskej Mallile, kde sa dostal do semifinále. No na záver urobil perfektnú bodku za sezónou víťazstvom v Toruni. To ho dostalo na konečné deviate miesto, pätnásť bodov za medailovým umiestnením. Keby bolo keby….
Umiestnenia Martina Vaculíka v Grand Prix – majstrovstvách sveta:
2012 – z 12 GP pretekov odjazdil ako náhradník 6, vyhral GP Gorzówa, 3x postúpil do semifinále a 2x do finále, nazbieral 67 bodov a obsadil 11. miesto
2013 – odjazdil všetkých 12 GP pretekov, 1x postúpil do semifinále, nazbieral 62 bodov a obsadil 14. miesto
2017 – odjazdil všetkých 12 GP pretekov, vyhral GP Slovinska, bol druhý v GP Nemecka, 6x postúpil do semifinále a 3x do finále, nazbieral 99 bodov a obsadil 9. miesto
2018 – z 10 GP pretekov odjazdil 8 (na začiatku sezóny si vo Veľkej Británii zlomil členok), vyhral GP Gorzówa, 4x postúpil do semifinále a 2x do finále, nazbieral 52 bodov a obsadil 13. miesto
2019 – odjazdil všetkých 10 GP pretekov, vybojoval tri druhé miesta (GP Slovinska, Švédska a Poľska), 6x postúpil do semifinále, 3x do finále, nazbieral 95 bodov a obsadil zatiaľ najlepšie 5. miesto
2020 – odjazdil všetkých 8 GP pretekov, vybojoval 3. miesto v GP Prahy, 6x postúpil do semifinále, 1x do finále, nazbieral 78 bodov a obsadil 9. miesto
2021 – z 11 GP pretekov absolvoval 8, 2x postúpil do semifinále, nazbieral 54 bodov a obsadil 12. miesto
2022 – z 10 GP pretekov odjazdil 9, vyhral GP Prahy a GP Torune, vybojoval 2. miesto v GP Gorzówa, 4x postúpil do semifinále a 3x do finále, nazbieral 91 bodov a obsadil 9. miesto
Spolu štartoval v 73 GP pretekoch. Z toho 5x vyhral. 5x bol druhý a 1x tretí. Do finále postúpil 14x. Spolu absolvoval 397 jázd, z ktorých vyhral 103.
