Plochá dráha píše mnoho príbehov. Tisíce pretekárov sa vo svojej dobe snažilo o úspech a starali sa o športové zážitky pre tisíce fanúšikov. Väčšina mien pretekárov odišla s koncom ich kariér do zabudnutia. Súčasní fanúšikovia si vybavia možno len tých najúspešnejších, majstrov sveta, víťazov dôležitých pretekov… No skutoční plochodrážni fajnšmekri si určite radi zaspomínajú aj na tých, ktorých mená sa nachádzajú aj hlbšie vo výsledkových listinách.
Sú tomu približne dva roky, čo sa na facebooku stal jedným z členov skupiny Speedway Clubu Žarnovica aj istý Peter Dürhamer z Rakúska. Meno na pohľad všedné, no pre fajnšmekrov nápadné. Na toto meno totiž možno vo výsledkoch žarnovických pretekov naraziť dvakrát. V rokoch 1990 a 1994 tu totiž Peter Dürhamer štartoval. A tak sa naskytla príležitosť urobiť minirozhovor s týmto bývalým pretekárom.
Peter pochádzal z plochodrážnej rodiny, v ktorej jeho otec Alois štartoval na plochej dráhe na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia. „Moja aktívna kariéra bola v rokoch 1989 až 1995,“ začal rozprávanie o sebe Peter. „Jazdil som hlavne na dráhach v Rakúsku. Vtedy bolo veľa pretekárov a aj dostatok dráh. Jazdilo sa vo Felixdorfe, Natschbachu, St. Johanne a Murecku. Skončil som v roku 1995 z rodinných dôvodov. Do Žarnovice som sa dostal vďaka Heinrichovi Schatzerovi, ktorý ma v rokoch 1992 a 1993 dostal aj do Daugavpilsu. Pamätám si hlavne môj štart na Zlatej prilbe v Žarnovici v roku 1994. Odvtedy som bol v Žarnovici až v roku 2018 ako divák na Medzinárodných majstrovstvách Slovenska,“ priblížil v krátkosti svoju skúsenosť so Žarnovicou rakúsky pretekár. Treba povedať, že v roku 1990, kedy zavítal na našu dráhu ešte ako náhradník, absolvoval v stretnutí Žarnovica vs. Schwarzatal iba jedinú jazdu, v ktorej nebodoval, keď od neho bol lepší nielen jeho krajan Franz Leitner, ale aj v žarnovickom tíme hosťujúci Vladimír Kalina, či súčasný manažér Žarnovice pre 1.ligu Marián Šebian.
O niečo lepšie to už bolo v roku 1994 na Zlatej prilbe SNP. Aj napriek tomu, že v každej jazde bodoval, nakoniec mu účasť v semifinále ušla. No predsa dokázal v jednej z jázd poraziť Ukrajinca Vladimíra Kolodija, ktorý o rok na to vyhral Zlatú prilbu. Tá sa v roku 1994 stala prekvapujúco korisťou najstaršieho pretekára v poli, 41-ročného Heinricha Schatzera, ktorý sa dokázal vysporiadať s početnou českou enklávou. Na ďalších siedmych miestach totiž skončili českí reprezentanti.
Hrdina nášho rozhovoru však na plochú dráhu nezanevrel. „V roku 2016 som začal jazdiť preteky veteránov. Štartoval som v Liberci, o rok na to zase v Liberci, Svitavách, Červenograde a v Murecku. V roku 2018 to bolo zase v Červenograde a v maďarskom Vasade. V roku 2018 ma Heinrich Schatzer nahovoril pre nedostatok jazdcov aj na štart v normálnych pretekoch v Murecku, no to bolo jedinýkrát. Návrat k aktívnej kariére nebude,“ uzavrel krátky rozhovor Peter Dürhamer.
Peter vľavo 
Otec Alois v akcii 
